Igor Barát, námestník generálneho riaditeľa Eximbanky a bývalý splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura, v komentári pre TREND.sk analyzuje prínosy spoločnej meny pre Slovensko a poukazuje na výzvy, ktoré so zavedením eura čakajú Bulharsko.
Keď som pred šestnástimi rokmi ako splnomocnenec vlády SR riadil a koordinoval zavedenie eura na Slovensku, málokto tušil, akým spôsobom zmení jednotná mena charakter našej ekonomiky. Odvtedy z času na čas sprostredkúvam našu skúsenosť krajinám, ktoré stoja pred rovnakým krokom. Je to aj prípad Bulharska, plánujúceho zaviesť euro 1. januára 2026. Nedávnu návštevu bulharských novinárov na Slovensku sprevádzali rovnaké otázky, aké sme si kedysi kládli aj my: Aké sú riziká? Ako sa zmenia ceny? A tiež, čo euro znamená pre export?
Bulharsko je dnes dynamickou ekonomikou so silným sektorom služieb a veľmi konkurencieschopným podnikateľským prostredím. Nízke daňové zaťaženie, najlacnejšia pracovná sila v rámci EÚ či nízka miera zadlženosti sú parametre, ktoré môžu po vstupe do eurozóny pôsobiť ako akcelerátor rastu. Na druhej strane, už dnes vidíme, že očakávania spojené so zavedením eura tam zvyšujú mzdové náklady, ktoré sa od roku 2022 do roku 2025 zvýšili takmer dvojnásobne. Tento proces však nie je bulharskou výnimkou – ide o prirodzenú konvergenciu, ktorá postupne zmenšuje cenové a mzdové disproporcie v rámci spoločného trhu.
Slovenská skúsenosť ukazuje, že úspešné zavedenie eura nie je len technický projekt, ale komplexná spoločenská výzva. Náš národný plán zavedenia eura, „generálny“ zákon o eure a aj rozsiahla komunikačná kampaň vytvorili prostredie, v ktorom 90 % obyvateľov Slovenska ku dňu zavedenia eura 1. januára 2009 v prieskume odpovedalo, že sa cítia dostatočne informovaní o prechode na novú menu. Zaviedli sme povinné dvojité zobrazovanie cien, posilnili nástroje na ochranu spotrebiteľa a vyvracali mýty spojené s eurom. Výsledok? Reálny vplyv na ceny bol zanedbateľný – podľa vtedajších prepočtov Národnej banky Slovenska len 0,12 až 0,19 percenta.
Z dnešného pohľadu však považujem za najdôležitejšie nie to, ako sme euro zaviedli, ale to, čo prinieslo. Pre slovenských exportérov malo prijatie jednotnej meny pozitívny efekt, aj keď k zvýšeniu exportu Slovenska, najmä do eurozóny prispelo len mierne. Ako upozorňujú Lalinský a Meriküllová vo svojej štúdii o vplyve eura na export, pravdepodobnosť exportu na trhy eurozóny vzrástla o takmer 2 %, priemerný objem vývozu na výrobok o 14 % a celkový export výrobkov o 18 %. Stabilná mena umožnila slovenským exportérom lepšie
plánovať a realizovať exportné kontrakty, znížila kurzové riziko a transakčné a administratívne náklady. Slovenské firmy sa tak stali konkurencieschopnejšie, predovšetkým
v oblasti automobilového priemyslu, elektroniky či chemického priemyslu. Euro podporilo predvídateľnosť obchodného prostredia, čo umožnilo firmám rozšíriť pôsobenie na trhoch eurozóny a podpisovať dlhodobejšie kontrakty.
Aj dnešné čísla potvrdzujú, že export zostáva kľúčovým motorom nášho rastu – v roku 2024 dosiahol 106,8 miliardy eur, pričom zahraničný obchod skončil s prebytkom 2,7 miliardy eur. A hoci automobilový sektor, ktorý prechádza obdobím transformácie, stále dominuje slovenskému exportu, významnejšími sa stávajú aj odvetvia ako elektronika, energetika či poľnohospodárske komodity.
Pre Eximbanku to znamená vyššiu mieru zodpovednosti. V roku 2024 sme podporili export v hodnote 1,99 miliardy eur a čoraz viac sa zapájame do projektov s vysokou pridanou hodnotou – od technologických riešení po energetickú a vodohospodársku infraštruktúru. Sme tiež aktívni na perspektívnych trhoch ako Uzbekistan, Kazachstan, Keňa či Ukrajina, kde už realizujeme prvý delegovaný projekt Európskej únie v objeme viac ako 100 miliónov eur.
Globálna konkurencia postupne rastie a čoraz viac krajín posilňuje podporu svojich vývozcov. V takomto prostredí euro nepredstavuje cieľ, ale praktický nástroj. Ak je správne využité, môže prispieť k jednoduchšiemu vstupu na väčšie trhy, k dostupnejšiemu financovaniu a k vyššej dôvere investorov.
Bulharsko stojí pred dôležitým krokom, ktorý výrazne ovplyvní jeho budúci vývoj. Slovensko si tým už prešlo a naša skúsenosť ukazuje, že euro samo osebe nezabezpečí rast. Pri dobrej príprave, stabilnom politickom rámci a reformách podporujúcich konkurencieschopnosť sa však môže stať významným faktorom modernizácie ekonomiky, znižovania transakčných nákladov a posilnenia exportu.
Zdroj: TREND.sk