Interview s námestníkom generálneho riaditeľa Eximbanky Igorom Barátom v relácii Štúdio ta3 s Marekom Mašurom.
Naše firmy vyvážajú čoraz viac. Vlani predali v zahraničí tovar za približne sto desať miliárd eur; viac než tri štvrtiny z toho smerovali na európske trhy. No sú aj podniky, ktoré chcú ísť ešte ďalej – do Ázie, Afriky či Južnej Ameriky. Otázkou však je, ako uspieť v cudzine. Exportérom ponúkajú pomoc aj banky, ktoré im môžu poskytnúť úver či poistiť vývoz. Ako môžu naši vývozcovia uspieť vo svete, ktorý sa neustále mení? Aj o tom sa budem dnes rozprávať s Igorom Barátom, námestníkom generálneho riaditeľa Eximbanky.
Pán Barát, na začiatok niekoľko čísiel. Naše firmy vyvážajú čoraz viac. Také sú aktuálne údaje štatistikov. Vlani exportéri poslali do zahraničia tovar za približne sto desať miliárd eur. Hovorím, samozrejme, o tých slovenských. Tak je to na otváranie šampanského?
Ako kde. V princípe, z pohľadu na celú ekonomiku, asi áno. Napriek všetkým tým ťažkostiam, ktoré sú alebo boli, lebo hovoríme o roku 2025, sa slovenskému priemyslu, exportu ako takému darí dosahovať takéto čísla. Tu možno treba len upozorniť na to, že zhruba 40 % alebo niečo málo viac než 40 % predstavuje práve export automobiliek, ktoré sú u nás na Slovensku pobočkami veľkých globálnych nadnárodných koncernov. Čiže je tam trošku diskusia o tom, aký je reálny podiel toho slovenského exportu. Ale v každom prípade, ak sa pýtate na šampanské, určite je to dobré, pretože keď ten export rastie, tak to prináša mnohé výhody a benefity pre slovenskú ekonomiku a teda pre ľudí ako takých.
Vy ste, pán Barát, správne upozornili, že tieto čísla sa týkajú vlaňajška, čiže na tie čísla z tohto roka si musíme počkať. Zaujíma ma, aké signály už máte za tých prvých desať mesiacov tohto roka. Ako sa našim exportérom darí takpovediac plávať v tých rozbúrených vodách tohto čoraz rýchlejšie sa meniaceho sveta? Máme tu Trumpove clá a máme tu iránsku vojnu, ktorá spustila zdražovanie po celom svete. Máme tu Čínu, ktorá napríklad elektromobilmi valcuje Európu. Tak ako to dávajú, ľudovo povedané, tie naše slovenské firmy?
K tým faktorom, čo ste spomenuli, možno by som ešte doplnil taký jeden náš domáci, a to je konsolidácia, ktorá je samozrejme nevyhnutná a je to úplne v poriadku, že vláda konsoliduje, ale má to tiež dopad na ekonomiku, má to dopad na priemysel, na exportérov. Takže to je jeden z ďalších faktorov, s ktorým musí naša ekonomika bojovať. Ťažko povedať tie čísla, aké budú za rok 2026. Nechcem veštiť z krištáľovej gule. Nejaké signály máme, že tam môžu nastať aj trošičku poklesy smerom nadol. V každom prípade záleží, ako sa tí exportéri dokázali práve s týmito faktormi, ktoré ste menovali, vysporiadať. Predovšetkým tá energetická náročnosť je jedna z veľmi kľúčových vecí, ktorú musia hlavne priemyselné podniky, ale aj agrosektor riešiť. Clá, konkurencia z Číny, z Indie, z Ázie. Takže je to veľmi individuálne. Niektoré firmy, ktoré sú aj trebárs našimi klientmi alebo my s nimi spolupracujeme, dokážu nachádzať riešenia, ale na druhej strane máme aj spoločnosti, kde musíme hľadať nejaké riešenia ich prechodných problémov. Veríme, že prechodných, a musíme teda hľadať spôsob, ako im pomôcť v tej ťažkej situácii, lebo aj na to tu my sme.
Budete aj konkrétnejší, že komu sa skôr darí v takomto búrlivom svete a kto má skôr problémy?
Budem, samozrejme, konkrétnejší, bez toho, aby som pochopiteľne menoval konkrétne spoločnosti. Sú to práve firmy alebo spoločnosti, ktoré vyrábajú niečo s vyššou pridanou hodnotou. To znamená elektrotechnický priemysel, automatizácia, nejaké využitie AI, ale nie AI samoúčelne, ale už na nejaké konkrétne riešenia, či už v oblasti elektrotechniky alebo v oblasti nejakých smart riešení, aplikácií, či už zdravotníctva a tak ďalej. A naopak, asi najväčšie problémy má taký ten energeticky najnáročnejší sektor, čo je ťažký priemysel, strojárenstvo, hutníctvo, metalurgia, kde sú tie energetické vstupy extrémne vysoké a ich to extrémne zaťažuje. Takže tam je ten boj taký najťažší a ťažko povedať, ako a či ho ustoja všetky tie spoločnosti.
Poďme ešte k tým automobilkám, ktoré ste spomínali na začiatku. O Slovensku sa hovorí, to je taká sprofanovaná veta, ale je to do istej miery tak. Sme svetová automobilová veľmoc. Vyrábame najviac áut na hlavu spomedzi všetkých krajín tejto planéty. Máme štyri automobilky, čoskoro piatu a zároveň veľa dodávateľov súčiastok. Tak je táto orientácia skôr výhodou alebo rizikom pre našu ekonomiku?
Odpoveď na túto otázku sa vyvíja v čase. Samozrejme, v období, keď tie automobilky sem prichádzali a prichádzali sem obrovské investície, to bolo, samozrejme, veľkou výhodou pre našu ekonomiku, ale už v tom čase boli tie varovné prsty niektorými analytikmi alebo aj politikmi možno dvíhané, že môže nastať situácia, keď to bude trošičku ako tá železná guľa na nohe našej ekonomiky, čo sa začína ukazovať, že sa možno naplní. Ale nechcem, aby to znelo nejako úplne fatálne. My máme veľmi schopných ľudí, veľmi kvalifikovaných ľudí. Bolo by treba možno ich mať viac. Ale tá doba si žiada, aby tá ich kvalifikovanosť a schopnosť sa dokázali premietnuť do zvyšovania pridanej hodnoty, do nejakého prepojenia vedy, výskumu až teda do implementácie výsledkov tej vedy a výskumu do reálnej praxe. Aby sme boli schopní nielen dodávať komponenty…
Aby sme neboli len montážnou halou, ale takpovediac mozgovňou.
Presne tak ste to povedali, že naozaj od toho využitia tej práce rúk, šikovných, schopných, akokoľvek kvalifikovaných, aby sme sa posúvali trošku do väčšieho podielu využívania výsledkov práce toho ľudského umu, mozgu. A keď už sme to aj spomínali aj s tou AI: to nie, že ovládať AI, to je byť schopný využiť všetky možnosti, ktoré tá umelá inteligencia dnes prináša. Lebo to máte ako metaforu so spisovateľom. Nestačí mať peknú štylistiku, ovládať dokonale svoj rodný jazyk. To neznamená, že z vás to urobí dobrého spisovateľa. Tak aj tá AI je ako keby len ten jazyk alebo nejaký ten nástroj, ktorý musíte vedieť používať a výsledky toho používania potom ešte vedieť implementovať do nejakej praxe alebo do nejakej produkcie, do nejakého výsledku, ktorý bude potom predajný, exportovateľný a za ktorý potom utŕžite výnosy, príjmy a umožní vám to sa na svetovom trhu, v tej ekonomike presadiť.
Čiže aby sme to zhrnuli, ako urobiť ten kvantový skok z európskej montážnej haly na európsku mozgovňu?
No kvantový skok neurobíme. Zázraky sa nedejú. To je beh na dlhú trať. Trochu je smutné, že o tom sa už veľmi dlho hovorí. To tu ja dnes žiadnu teplú vodu proste neobjavujem. Nič také, čo by tu neodznelo tisíc- a tisíckrát. Len nie som si istý, či sa v tejto sfére naozaj, že deje to, čo sa má diať. V prvom rade to musí začínať vzdelaním, kvalitou vzdelávania a potom systémom, ktorý tých kvalitne vzdelaných ľudí, ak už ich tu budeme mať, tu udrží, ktorý dokáže motivovať a ktorí potom tú svoju kvalifikáciu, konkurencieschopnú kvalifikáciu budú schopní premietnuť do konkurencieschopnej produkcie, a teda aj exportu. To je to, o čom hovoríme, čo nás zaujíma.
Pán Barát, keď sa vo svojich reláciách a reportážach venujem exportným firmám na Slovensku, tak si všímam jeden taký bod, ktorý na mňa, ľudovo povedané, všade vyskakuje. Mnohé naše firmy fungujú ako dodávatelia veľkých koncernov a v budovaní vlastných silných exportných značiek nie sme až takí dobrí, jednoducho povedané. Ako to vnímate a ako možno tento problém vyriešiť?
Opäť je to beh na dlhú trať. Dá sa súhlasiť s tým, čo ste povedali, že nie sme nejako úplne veľmocou, ktorá by mala svoje vlastné národné značky na svetoznámej úrovni a globálne známe…
Možno ako Taliani alebo Francúzi.
Ono to samozrejme vyžaduje veľmi veľa. V prvom rade, nie je to úplne jednoduché ani čo sa týka nákladov. Na to potrebujete veľký kapitál, pretože aj keď na Slovensku vznikajú skvelé nápady, skvelé projekty, skvelé startupy, tak mnohé z nich narazia v istej fáze na to, že potrebujú viac kapitálu, potrebujú investovať, aby to, čo oni v nejakej experimentálnej alebo v testovacej fáze dokázali priniesť na trh, aby boli schopní to naozaj reálne vyrábať sériovo a reálne predávať a ponúkať na svetových trhoch. A keď hovorím sériovo, tak sa možno bavíme o tom, že vy môžete zaujať nejakého odberateľa na druhej strane zemegule, významného, veľkého svojou produkciou, ale on vám povie: „Okej, to je veľmi zaujímavý výrobok. Skvelé, no potreboval by som tak desaťtisíc kusov do konca tohto roka.“ A vy poviete: „No ja viem urobiť tak sto.“
A tam je prvý problém, prvá prekážka.
To znamená kapitál, investície do technológií, spájanie sa či už domácimi alebo aj globálnymi hráčmi, vytváranie nejakých synergií, možno s podnikmi, spoločnosťami, ktoré ten kapitál majú, ktoré dokážu vytvoriť nejaké schémy a ktoré vás trebárs dokážu aj na ten zahraničný alebo globálny trh priniesť a tú vašu značku tam nejakým spôsobom podporiť. Samozrejme, však nie sú charitatívne organizácie, budú to robiť za nejaký podiel na zisku, ale ako sa hovorí, to bude win-win situácia.
Takže nie vždy za každú cenu mať ambíciu preraziť sám. V istej fáze proste hľadať tých partnerov vonku, v zahraničí a ponúkať im spoluprácu a nachádzať nejaké modely, ktoré môžu takýmto spôsobom fungovať.
Pán Barát, vy ste spomínali ten kapitál. To, jednoducho povedané, treba na to peniaze, aby sme to tak priblížili aj bežnému divákovi. No a keď chcú exportéri uspieť a keď chcú mať teda peniaze na podporu svojich projektov v zahraničí, tak častokrát sa obracajú aj na banky. Napríklad: „Požičiajte mi, prosím, peniaze.“ Alebo: „Poistite mi kurzové riziko.“ Tak skúsme aj tú úlohu tých bánk tak trochu spomenúť, akú úlohu zohrávajú pri podpore slovenských exportérov.
Na to tu tie banky sú, samozrejme. Sú teda na to, aby pomáhali a poskytovali nejaké svoje služby obyvateľstvu v tom retailovom sektore. Ale tie korporátne banky, banky obsluhujúce spoločnosti, firmy tu presne na toto sú. Okrem toho teda, aby umožňovali nejaký platobný styk a tak ďalej, tak sú, v podstate, prvým a najvýznamnejším zdrojom práve toho financovania priemyslu, agrosektora, proste hospodárstva ako takého. Čiže je to úplne prirodzené, že v istej fáze, keď práve ten podnik potrebuje nejaký kapitál, tak sa obráti na tú banku a predostrie ten svoj biznis plán, ktorý, samozrejme, musí mať nejakú hlavu a pätu. Mal by tam byť známy nejaký odberateľ toho, mal by byť ten výrobok nejakým spôsobom životaschopný a v tej chvíli je to už proste o tom, že získať za prijateľných podmienok pre obe strany prijateľné financovanie. A toto môže byť práve ten moment, kde sa vďaka takémuto financovaniu z toho startupu alebo zo spoločnosti, ktorá má malé obraty, malé výrobné kapacity, málo zamestnancov, dokáže transformovať naozaj na spoločnosť, ktorá uspeje nielen na nejakom lokálnom regionálnom trhu, ale bude schopná preraziť naozaj na trhu európskom alebo v ideálnom prípade svetovom.
Pán Barát, vy tu zastupujete Eximbanku, ktorá je štátnou inštitúciou. Tak ja vám dám trochu provokatívnu otázku: načo popri tých všetkých výhodách, ktoré ponúkajú komerčné banky, potrebujeme ešte štátnu inštitúciu – Eximbanku?
Áno, povedali ste to správne. Eximbanka, volá sa banka, aj funguje ako banka, ale teda zo svojho právneho postavenia je to štátna exportno-úverová agentúra, čo, povedané normálnym jazykom, znamená, že podporuje úvermi aj poistením, čo síce nie je v tom názve – a k tomu sa asi dostaneme. Podporuje práve rozvoj exportu, poskytuje financovanie exportérom, poskytuje alebo vystavuje exportérom bankové alebo rôzne iné záruky alebo, v neposlednom rade, export poisťuje. Ale pýtali ste sa, že načo tu je takáto banka, keď sú tu komerčné banky? No je to akýsi doplnok, ktorý funguje ako spolupracujúca inštitúcia, veľmi často s komerčným bankovým sektorom. Veľmi často vieme vytvárať aj vytvárame rôzne synergie, kde k úveru, ktorý poskytne komerčná banka, Eximbanka poskytne poistenie alebo vystaví pre odberateľa bankovú záruku, alebo vystaví záruku za platbu vopred a tak ďalej. Ale, samozrejme, popritom fungujeme, alebo Eximbanka teda pôsobí aj ako štandardná banka tým, že vie poskytovať aj poskytuje financovanie investičné, predexportné alebo rôzne iné. Takže z tohto hľadiska je Eximbanka akoby rovnocenným hráčom na trhu, pričom ale nechceme byť ani nie sme, ani sa tak netvárime, že by Eximbanka mala byť konkurenciou komerčným bankám. To nie je naša ambícia ani naše postavenie.
Skúsme si predstaviť slovenskú firmu, povedzme z technologického odvetvia, ktorá chce preraziť v zahraničí alebo sa minimálne presadiť v zahraničí. Ako postupovať, ako jej dokážete pomôcť?
Asi prvým krokom je, že poskytneme takejto spoločnosti, ak sa na nás obráti, nejaké základné poradenstvo v tom, že je nevyhnutné, aby veľmi dobre poznala prostredie, do ktorého chce ísť pôsobiť. Poznala znamená, že mala naozaj znalosť toho trhu, mala znalosť toho svojho potenciálneho odberateľa. Preverila si to, ideálne spôsobom takým, že priamo v danom regióne alebo v danej krajine získa nejakého svojho partnera. Nie nevyhnutne obchodného, ale niekoho, kto im poskytne všetky tie informácie kvalifikovaným spôsobom – o trhu danej krajiny, o právnom prostredí, o vymožiteľnosti práva, o stabilite tej ekonomickej situácie. V tomto smere obrovskú pozitívnu úlohu zohráva slovenská diplomacia, konkrétne ekonomickí diplomati, ktorých máme pri zastupiteľských úradoch. Žiaľ, nie po celom svete, ale našťastie s potešením môžeme konštatovať, že počet tých ekonomických diplomatov narastá. Majú naozaj nezastupiteľnú úlohu a je to obrovská pomoc, lebo títo ľudia presne vám vedia povedať, čo sa kde ako dá. Vedia vás upozorniť na riziká, čiže to je taký ten prvý krok.
A potom, samozrejme, keď sa takáto domáca úloha udeje, keď je splnená, tak v tej chvíli sa môžeme potom už rozprávať naozaj o tom nastavení toho financovania alebo o nastavení poistenia. Idete obchodovať s odberateľom, ktorého ešte nemáte odskúšaného, nie ste si úplne istí, či, či proste bude dodržiavať tie platobné podmienky tak, ako má. Eximbanka prichádza s poistením pohľadávky a v prípade, že nastane nejaký problém, tak Eximbanka plní voči tomu exportérovi a potom si sama rieši to vymáhanie napríklad od toho odberateľa. Ale nie je to len to. Do poistenia zahŕňame aj poistenie rôznych iných rizík, trhových, kurzových až po politické. Záleží, v akom regióne sa daný obchod má uskutočniť. Takže tie možnosti poistenia sú naozaj veľmi široké.
Sú naši exportéri stále, takpovediac, najviac naviazaní na tú Európu? Vy zrejme poviete áno, ale mňa zaujíma, či ako keby dostávajú väčší priestor aj iné trhy, napríklad Ázia, Afrika alebo Amerika.
V poslednom období – a vidíme to teda aj v Eximbanke na našich klientoch alebo aj na požiadavkách na nejaké nové financovanie alebo poistenie – a vidíme, že ten záujem alebo ten apetít našich exportérov práve po týchto trhoch narastá. Pochopiteľne, tak ako ste aj povedali, úplne logicky, že naším prirodzeným, najväčším, najvýznamnejším a aj nezastupiteľným obchodným partnerom je, samozrejme, Európska únia, v rámci nej eurozóna, v rámci nej takí tí najbližší naši tradiční obchodní partneri: Česká republika, Nemecko, Rakúsko. No po vypadnutí obrovského ruského, respektíve bieloruského trhu treba povedať, že naozaj väčšina tých našich exportérov dokázala nájsť ten odbyt na západ od Slovenska. Hoci strata tohto trhu pochopiteľne zabolela. Snáď sa jedného dňa ten trh znova otvorí a budú sa tam môcť vrátiť, lebo tam sme mali veľmi dobrú pozíciu, konkurencieschopnú. Ale tak tá geopolitická situácia je taká, aká je. Sankcie platia a o tom je zbytočné diskutovať. Áno, Ázia, Afrika, Latinská Amerika – to sú tie trhy, ktoré nie sú ešte zaplavené tovarom, povedzme z silných ekonomík a kde, kde práve tá slovenská produkcia môže byť konkurencieschopnejšia možno než v tej tradičnej západnej Európe.
No a ako tam uspieť? S akými problémami musia naši exportéri v týchto krajinách mimo Európy bojovať a ako im prípadne vedia odborníci pomôcť?
Sčasti som to už spomenul. Je to kontaktovanie znalca toho lokálneho prostredia, v ideálnom prípade teda tí ekonomickí diplomati pôsobiaci v slovenskej diplomatickej službe. Nie je to nevyhnutné, samozrejme, to nie je povinnosť. Vždy je možné nájsť nejakú konzultačnú spoločnosť, proste nejakých miestnych expertov, ideálne takých, ktorí v danej oblasti podnikania pôsobia, ktorí tam majú znalosť. Určite neodporúčame, priam by som povedal, dôrazne varujeme pred nejakým nadšeným vrhnutím sa na nejaký neznámy, neodskúšaný a neoverený trh, lebo to nemusí vždy úplne dobre dopadnúť. Takže radšej dvakrát, trikrát z dvoch, z troch zdrojov si preveriť všetky tie základné parametre danej krajiny a aj daného potenciálneho odberateľa. Právne aspekty, vymožiteľnosť práva, politickú stabilitu, kurzovú stabilitu, aj bankový systém, ako tam fungujú prevody, ako idú platby, akú banku má ten môj potenciálny odberateľ, či moja slovenská banka bude vedieť s jeho bankou spolupracovať, vymieňať si údaje, vymieňať si platby, aké splatnosti sú tam, aká je jeho schopnosť splácať faktúry a tak ďalej. Je toho veľmi veľa, ale toto všetko je dôležité urobiť vopred, než nejaký kontrakt o dodávkach mojej produkcie s tým zahraničným odberateľom podpíšem.
Pán Barát, to bola moja posledná otázka. Ďakujem veľmi pekne za váš čas aj za váš názor.
Ja ďakujem za pozvanie a za priestor.
Zdroj: ta3