Na októbrovom zasadnutí Skupiny expertov pre riziko krajín (CREG), zameranom na hodnotenie krajín amerického kontinentu a strednej a západnej Afriky, členské krajiny Konsenzu OECD rozhodli o zlepšení rizikovej klasifikácie Guyany a Guiney a zhoršení hodnotenia Kamerunu.
Guyana a Guinea zaznamenali zlepšenie rizikového profilu predovšetkým vďaka dynamickému hospodárskemu rastu, rastúcim príjmom z ťažobného sektora a priaznivejšiemu makroekonomickému vývoju. V prípade Kamerunu sa naopak do zhoršenia hodnotenia premietli pretrvávajúca politická nestabilita, oslabovanie verejných financií a zvýšené dlhové riziká. Zmeny v klasifikácii predstavujú pre exportno-úverové agentúry dôležitý faktor pri posudzovaní rizík obchodných a investičných transakcií.
„Aktuálne zmeny rizikovej klasifikácie ukazujú, že ekonomiky jednotlivých krajín sa môžu vyvíjať výrazne odlišným smerom. Guyana a Guinea využívajú svoje nerastné bohatstvo na podporu hospodárskeho rastu a rozsiahlych investícií, zatiaľ čo Kamerun čelí kombinácii politických a ekonomických problémov, ktoré oslabujú jeho finančnú stabilitu. Pre exportno-úverové agentúry, ako je Eximbanka, je preto dôležité nielen sledovať rastový potenciál jednotlivých trhov, ale aj dôsledne vyhodnocovať riziká spojené s konkrétnymi obchodnými transakciami,“ uviedol Pavol Tavač, námestník generálneho riaditeľa Eximbanky.
Guyana – dynamický hospodársky rast podporený ropným sektorom
Guyana patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta, pričom jej hospodársku expanziu poháňajú predovšetkým rozsiahle zásoby ropy a rastúce príjmy z jej ťažby. Priaznivý ekonomický vývoj v rokoch 2025 a 2026, rastúce devízové príjmy a relatívne nízka úroveň verejného dlhu prispeli k zlepšeniu rizikovej klasifikácie krajiny z 5. do 4. kategórie.
Pokračujúci rast produkcie ropy v prvom polroku 2026 prispel k zlepšeniu výhľadu exportných príjmov aj príjmov štátneho rozpočtu. Podľa aktuálnych prognóz by mal reálny HDP Guyany v roku 2026 vzrásť približne o 22,3 %.
Priaznivý ekonomický vývoj podporuje aj tvorba finančných rezerv. Hodnota Natural Resource Fund dosiahla ku koncu júna 2026 približne 4,3 miliardy USD, čo predstavuje zhruba 16 % HDP krajiny. K hospodárskemu rastu zároveň prispieva rozširovanie úverovania súkromného sektora, relatívna stabilita finančného systému a pokračujúce verejné investície do infraštruktúry, najmä do rozvoja cestnej siete, bývania, energetiky a vzdelávania.
Napriek priaznivému ekonomickému výhľadu zostáva Guyana vystavená viacerým rizikám. K najvýznamnejším patrí vysoká závislosť hospodárstva od ropného sektora a výkyvov cien exportných komodít, inflačné tlaky, obmedzené inštitucionálne kapacity a výzvy spojené s realizáciou rozsiahlych verejných investícií. Významným rizikovým faktorom sú aj klimatické zmeny, najmä striedanie období záplav a sucha.
Guinea – zlepšenie ekonomického výhľadu podporené investíciami a reformami
Rozsiahle investície do ťažobného priemyslu a dopravnej infraštruktúry spolu s pokračujúcimi ekonomickými reformami vytvárajú priaznivejšie podmienky pre hospodársky rozvoj Guiney. Posilnenie makroekonomickej stability, priaznivejšie rastové vyhliadky, spomalenie inflácie a zlepšenie ratingového výhľadu sa premietli do preradenia krajiny zo 7. do 6. rizikovej kategórie.
Významným impulzom ekonomického rozvoja je projekt Simandou, zameraný na využitie rozsiahlych zásob kvalitnej železnej rudy a budovanie súvisiacej železničnej a prístavnej infraštruktúry. Projekt je súčasťou širšej rozvojovej stratégie, ktorej cieľom je premeniť nerastné bohatstvo krajiny na dlhodobý hospodársky rast a podporiť industrializáciu a diverzifikáciu ekonomiky do roku 2040. Očakáva sa, že tieto investície prispejú k zvýšeniu exportných a rozpočtových príjmov a posilnia schopnosť krajiny splácať zahraničné záväzky.
Pozitívny ekonomický vývoj potvrdzuje aj medziročný hospodársky rast na úrovni 7 %, podporený najmä ťažobným priemyslom, službami a poľnohospodárstvom. Inflácia sa zároveň zmiernila na 3,2 %, čo priaznivo vplýva na kúpnu silu domácností a makroekonomickú stabilitu.
K zlepšeniu ekonomického výhľadu prispieva aj spolupráca s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v rámci programu zameraného na posilnenie verejných financií a makroekonomickej stability. Medzi jeho priority patrí zvýšenie rozpočtových príjmov, obnova finančných rezerv, efektívnejšie fiškálne riadenie a posilnenie transparentnosti.
Napriek priaznivému vývoju zostáva Guinea vystavená významným politickým a ekonomickým rizikám. Politickú stabilitu aj po ústavných zmenách naďalej ovplyvňujú obmedzenia činnosti politických strán, napätie medzi vládou a opozíciou, slabšie inštitucionálne prostredie a obmedzený politický pluralizmus. Z ekonomického hľadiska predstavuje zásadnú zraniteľnosť vysoká závislosť od ťažobného sektora, ktorý tvorí viac ako 90 % exportu krajiny, a tým zvyšuje jej citlivosť na výkyvy cien komodít a globálneho dopytu. Dodatočným rizikom sú rastúce nároky na verejné financie v súvislosti s rozsiahlymi investíciami, ktoré obmedzujú fiškálnu flexibilitu krajiny.
Kamerun – politická neistota a ekonomické riziká zhoršili hodnotenie krajiny
Pretrvávajúca politická nestabilita, zhoršená bezpečnostná situácia, inštitucionálne slabiny a vysoká miera korupcie naďalej oslabujú ekonomické vyhliadky Kamerunu. Neistota spojená s politickým nástupníctvom a bezpečnostné hrozby negatívne ovplyvňujú investičné prostredie a zvyšujú tlak na verejné výdavky. V kombinácii so zhoršujúcou sa fiškálnou situáciou a rastúcimi dlhovými rizikami tieto faktory viedli k preradeniu krajiny zo 6. do 7. rizikovej kategórie.
Kamerun disponuje relatívne diverzifikovanou ekonomickou štruktúrou, v ktorej najväčší podiel na tvorbe HDP predstavujú služby, zatiaľ čo poľnohospodárstvo zohráva významnú úlohu v zamestnanosti a exporte. Priemysel sa opiera aj o ťažbu ropy a zemného plynu, pričom spracovateľský sektor zostáva pomerne málo rozvinutý. Výkonnosť ropného sektora oslabuje nedostatok nových investícií a postupné vyčerpávanie existujúcich ložísk, čo vytvára tlak na exportné a rozpočtové príjmy, ako aj dostupnosť devíz. Reálny HDP ropného sektora v roku 2025 poklesol o približne 7,2 %, čo negatívne ovplyvnilo celkový hospodársky vývoj krajiny.
K zhoršeniu rizikového hodnotenia prispieva aj nepriaznivý fiškálny vývoj a vysoké riziko dlhovej tiesne. Medzinárodný menový fond vo svojej analýze udržateľnosti dlhu upozorňuje najmä na rastúce náklady na jeho obsluhu a obmedzenú diverzifikáciu exportných príjmov. Fiškálnu situáciu zároveň komplikujú nižšie príjmy z ropného sektora a pokračujúce výdavky spojené s palivovými dotáciami.
Zvýšené zostáva aj riziko likvidity, ktoré súvisí s obmedzenou dostupnosťou devízových zdrojov a schopnosťou krajiny včas plniť svoje zahraničné finančné záväzky. K celkovému zhoršeniu kreditného profilu Kamerunu navyše prispelo aj zníženie jeho externého ratingového hodnotenia.
Riziková klasifikácia krajín
Riziková klasifikácia krajín OECD slúži ako jeden z podkladov pri stanovovaní minimálneho poistného za oficiálne podporované exportné úvery. Krajiny sú zaraďované do siedmich rizikových kategórií, pričom vyššia kategória predstavuje vyššiu mieru rizika. Hodnotenie zohľadňuje ekonomické, finančné a inštitucionálne faktory, ako aj skúsenosti so splácaním záväzkov. Zmeny klasifikácie tak môžu ovplyvniť podmienky poistného krytia exportných transakcií.