Tatiana Gecova, risk analytička Eximbanky v komentári pre TREND.sk zhodnotila aktualizácie klasifikácie OECD v súvisloti s rizikovosťou jednotlivých krajín.
Októbrové zasadnutie členských krajín Konsenzu OECD aktualizovalo klasifikáciu rizikovosti troch krajín. Salvádor a Mauritánia si polepšili o jednu kategóriu, zatiaľ čo Senegal si o jednu úroveň pohoršil. Zmeny, ktoré platia od 10. októbra 2025, odrážajú zmeny v makroekonomickej stabilite, fiškálnej disciplíne a transparentnosti verejných financií, a ovplyvnia nastavenie úverových a poistných podmienok exportno-úverových agentúr, akou je aj Eximbanka.
Zlepšenie Salvádoru a Mauritánie poukazuje na význam zodpovedného riadenia verejných financií, spolupráce s medzinárodnými inštitúciami a fiškálnej disciplíny. Naopak, zhoršenie Senegalu vyzdvihuje riziká spojené s nedostatočnou transparentnosťou a skrytými záväzkami, ktoré môžu podkopať dôveru investorov a obmedziť prístup k zahraničnému financovaniu.
Salvádor sa nachádza na pozitívnej ekonomickej trajektórii, podporovanej rastom remitencií z USA, vyššou dôverou investorov, priaznivými obchodnými podmienkami a znížením makroekonomických nerovnováh. Kľúčovým faktorom bolo pokračovanie programu Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý priniesol financovanie a zároveň signalizoval záväzok k fiškálnej disciplíne. Ratingové agentúry reagovali zlepšením hodnotení, čo odráža nižší úverový stres a zvýšenú dôveru investorov. Dolarizovaná ekonomika a prijatie Bitcoinu ako platobnej meny prilákali zahraničné investície, zároveň však znížili flexibilitu menovej politiky. Salvádor zostáva vystavený vplyvom klimatických zmien a prírodným katastrofám a stále má slabé ukazovatele ľudského kapitálu, čo predstavuje dlhodobé riziká.
Mauritánia zaznamenala silný hospodársky rast, poháňaný investíciami do ťažobného sektora a energetiky, ako aj medzinárodnou finančnou podporou. Pokrok nastal aj vo fiškálnej konsolidácii, reforme sociálnych systémov a posilnení inštitúcií, čo znížilo riziko dlhovej zaťaženosti z vysokého na stredné. Dohoda s MMF potvrdila schopnosť krajiny plniť fiškálne záväzky a podporila dôveru investorov. Externú stabilitu posilnili aj významné medziná- rodné finančné záväzky, vrátane prísľubu Arabskej Coordination Group vo výške 2 miliárd USD. Napriek rastu ekonomiky, ktorá v roku 2024 prekročila 5%, krajina zostáva zraniteľná voči klimatickým šokom, výkyvom cien komodít a oneskoreniam vo veľkých projektoch.
Senegal čelí zvýšenej rizikovosti po odhalení, že skrytý verejný dlh bol výrazne vyšší, než sa očakávalo, a deficity krajiny boli podhodnotené až o 7 % HDP ročne. Pomer dlhu sa tak zvýšil na približne 100 % HDP, čo viedlo k pozastaveniu plánovaného programu MMF vo výške 1,8 miliardy USD. Napriek tomu zostávajú ekonomické základy silné – inflácia je stabilná, rastú súkromné investície a sektor uhľovodíkov môže zaručiť, že Senegal bude v roku 2025 najrýchlejšie rastúcou ekonomikou západnej Afriky s predpokladaným rastom HDP viac ako 8 %.
Z krátkodobého hľadiska však pretrváva potreba zlepšenia transparentnosti, konsolidácie dlhu a posilnenia riadenia verejných financií.
Aktualizácia klasifikácie OECD potvrdzuje, že transparentnosť, dôvera a fiškálna disciplína sú základom stabilného ekonomického prostredia.
Salvádor a Mauritánia ukazujú, že systematické reformy a spolupráca s medzinárodnými partnermi prinášajú konkrétne výsledky a zlepšujú rizikový profil krajín. Naopak, prípad Senegalu upozorňuje, že neprehľadné riadenie verejných financií môže rýchlo oslabiť dôveru investorov a zvýšiť náklady financovania. Pre exportérov a finančné inštitúcie tak zostáva kľúčové sledovať nielen hospodársky rast, ale predovšetkým mieru transparentnosti a dôveryhodnosti, ktoré určujú, či krajina dokáže odolávať globálnym rizikám a udržať udržateľný rozvoj.
Zdroj: TREND.sk