Každý exportér vie, že vstup na nový trh si vyžaduje dôkladnú prípravu. Základom úspešného vývozu je vypracovanie exportného plánu a rozhodnutie, kam chceme naše produkty vyvážať. V dnešnom diele seriálu Chcem byť exportér, ktorý HN pripravujú v spolupráci s Eximbankou, si povieme, prečo je životne dôležitá voľba vhodného trhu a ako pri jeho výbere postupovať. Inšpiráciou môže byť aj tradičný Exportný klub, ktorý sa bude konať koncom mája v Bratislave.
Trhový profil
Pre každý preferovaný trh sa odporúča vypracovať trhový profil, ktorý sa týka viacerých aspektov. Prvým z nich je analýza dopytu. Treba predovšetkým zhodnotiť potenciál trhu. To znamená kvantifikovať jeho veľkosť, rastový potenciál, kúpnu silu obyvateľstva, segmentáciu zákazníkov či kultúrnu blízkosť.
Druhý bod trhového profilu sa týka konkurencie. Každý exportér by tu mal zohľadniť priamych a nepriamych konkurentov a ich ceny. Nevyhnutné je porovnať parametre a ceny produktov konkurencie s jeho vlastnými. Takisto by mal preveriť vstupné bariéry – tarify, kvóty, certifikáty, technické požiadavky či normy na jeho produkt. Dôležitý je aj spôsob vstupu, prepravy a logistiky. Treba zvážiť priamy alebo nepriamy vstup, geografickú vzdialenosť trhu či dobu dodania. No a napokon sa vysoko odporúča preskúmať legislatívu daného trhu, konkrétne požiadavky na označovanie, bezpečnosť výrobkov či licencie.
Význam marketingu
Pri analyzovaní nádejných exportných trhov je možné využiť bezplatný nástroj – mapu exportného potenciálu. Tá poskytuje obchodné informácie pomocou metodiky exportného potenciálu ITC.
Ďalšími vítanými zdrojmi informácií sú štatistické úrady v krajine určenia, databáza medzinárodného obchodu s tovarom – Comext, prípadne databáza OSN Comtrade, ktorá obsahuje globálne obchodné údaje.
Po výbere cieľového exportného trhu prichádza na rad marketing. Dôležité je vypracovať marketingový plán s časovým harmonogramom a rozpočtom, zameraný na produkt, jeho cenu, distribúciu a propagáciu.
V prvom rade treba produkt upraviť na cieľový trh. Tento krok zahŕňa jazykový preklad, prispôsobenie balenia, špecifiká v zložení a podobne.
Potrebné je takisto vypracovať predbežnú vývoznú kalkuláciu, ktorá vychádza z cien konkurencie, očakávanej marže a nákladov súvisiacich s vývozom, napríklad prepravných nákladov. Treba tiež zvážiť, či pôjdete do priameho predaja, alebo uprednostníte lokálneho distribútora, prípadne e-shop. Propagácia zahŕňa prispôsobenie webovej stránky, účasť na veľtrhoch či výstavách a rôzne formy reklamy.
Práve pri hľadaní nových zaujímavých trhov pomáha slovenským vývozcom Eximbanka, ktorá koncom tohto mesiaca organizuje v Bratislave tradičný Exportný klub. „Diskusné fórum na tému juhovýchodnej Ázie sa uskutoční 28. mája v Historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave,“ uviedla pre HN Martina Vráblik Solčányiová, riaditeľka marketingu a komunikácie Eximbanky.
Juhovýchodná Ázia
Na úvod podujatia vystúpia s otváracími príhovormi predseda Národnej rady SR Richard Raši, eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec a napokon generálny riaditeľ Eximbanky Rastislav Podhorec. Nasledovať bude 40‑minútová diskusia s Marošom Šefčovičom. Potom sa predstaví päť krajín regiónu juhovýchodnej Ázie, ktoré sa budú uchádzať o priazeň slovenských exportérov a investorov. O príležitostiach, ktoré ponúkajú tieto trhy, budú hovoriť zástupcovia Vietnamu, Malajzie, Filipín, Indonézie a Thajska.
Ďalším bodom programu je panelová diskusia, v ktorej sa bude debatovať o štátnych nástrojoch na podporu exportu. Nasledovať bude panelová diskusia na tému Export do juhovýchodnej Ázie v praxi. Podujatie napokon uzavrú dvojhodinové B2G stretnutia.
Exportný klub je podujatie klubového formátu, ktorého cieľom je prinášať slovenským firmám, najmä exportérom, cenné informácie a skúsenosti o vývoze a možnostiach expanzie do rôznych teritórií. Eximbanka podporuje slovenských podnikateľov pri ich exportných aktivitách na tradičné trhy, pričom sa však sústreďuje najmä na vývozné trhy mimo Európskej únie a nové, perspektívne teritóriá. A to aj v rozvíjajúcich sa regiónoch či geograficky vzdialenejších destináciách.
Autor: Pavel Novotný
Zdroj: Hospodárske noviny