V princípe sa Eximbanka delí na dve veľké časti – banku a poisťovňu, pričom na seba vie zobrať väčšie riziko ako komerčný sektor, hovorí jej generálny riaditeľ Marián Janočko
Funguje ako banka aj ako poisťovňa pre slovenských exportérov. Exportno-importná banka Slovenskej republiky (Eximbanka) chce búrať predstavy o skostnatenej štátnej inštitúcii so zdĺhavými procesmi. Má za sebou úspešné obdobie, počas ktorého výrazne posilnila klientskú základňu a kladie si ďalšie vysoké ciele. Generálny riaditeľ Marián Janočko hovorí, ako plánujú zvýšiť podporu exportu.
Ako sa Eximbanke v súčasností darí?
Nachádza sa v dobrej kondícii. Naším hlavným ukazovateľom je celková majetková angažovanosť, čo je súhrn bankových aj poistných činností a vystavených záruk. Od začiatku roka kontinuálne rastieme. Podľa predbežných čísel to vyzerá tak, že ku koncu roku zrejme budeme mať historicky najvyššiu majetkovú angažovanosť.
Čo to konkrétne znamená?
Znamená to, že narastieme asi o 22 percent. Ku koncu vlaňajšieho roka sme mali majetkovú angažovanosť okolo 984 miliónov eur. Ku koncu tohto roka plánujeme toto číslo zvýšiť asi na jednu miliardu dvesto miliónov eur. Okrem historicky najvyššej majetkovej angažovanosti to podľa priebežných čísel vyzerá, že budeme mať aj historicky najvyšší prevádzkový zisk.
Čísla sa zlepšujú. Čím to je?
Snažíme sa dostať Eximbanku SR do širšieho povedomia, aby o nás podnikatelia exportéri viac vedeli. Počas prvého polroka tohto roka sme získali dvakrát viac klientov ako v roku 2022. A v porovnaní s rokom 2021 je to až trojnásobne viac klientov. Čiže v tomto sa nám naozaj darí, a tým podporujeme slovenský export. Samozrejme, kontinuálne zlepšujeme aj procesy vo firme a snažíme sa vytvoriť dobrú pracovnú atmosféru pre našich zamestnancov.
Aké produktové portfólio viete ponúknuť podnikateľom?
Celá Eximbanka SR sa v princípe delí na dve veľké časti – banku a poisťovňu. V bankovej časti to ďalej delíme na úverové produkty a bankové záruky. V poistnej časti je to časť neobchodovateľného rizika a obchodovateľného rizika.
V akom pomere fungujú obe tieto časti?
Sú rozdelené približne na polovice, teda asi 500-600 miliónov máme v bankovej časti a podobný podiel v druhej, poistnej časti.
Takže si predstavme slovenský podnik, ktorý chce uspieť na zahraničných trhoch. Čo mu ponúknete?
Pre exportérov môže byť zaujímavý predexportný úver. Spočíva v tom, že ak už podnikateľ má nejaký kontrakt či objednávku zo zahraničia, môžeme prefinancovať všetky vstupy. Netreba si pod tým predstavovať veľmi zložitý kontrakt, stačí objednávka alebo veľmi jednoduchá zmluva. Alebo je tu investičný úver. Ten väčšinou exportéri využívajú na investície do strojov, ako sú výrobné linky alebo nejaká s nimi súvisiaca infraštruktúra či produkty, ktoré potom idú na export.
A čo poistná časť?
V rámci nej poisťujeme pohľadávky pre veľkých i malých podnikateľov. V súčasnosti je o to zvýšený záujem. Každý chápe, že ideme do neistých časov. A práve toto obdobie môže byť pre exportérov na takéto poistenie vhodné, teraz je na to dobrý čas.
Ako to funguje?
Ak exportér začína nejakú spoluprácu s odberateľom v zahraničí, ktorého zatiaľ nemá prevereného, je dobré si poistiť pohľadávku voči nemu. Výhodou je, že my počas tohto procesu odberateľa preverujeme. Samotný exportér tak od nás dostane spätnú väzbu, či je odberateľ skutočne taký veľký, ako tvrdí, a podobne. Ide o dobrú due diligence.
Povedali ste, že je dobrý čas na poisťovacie úvery. Prečo práve teraz?
Myslím si, že dôsledkom zvýšenia úrokových sadzieb od Európskej centrálnej banky bude všeobecne vo svete pravdepodobne ekonomická aktivita klesať. Istá forma spomalenia svetovej aj domácej ekonomiky preto môže nastať. Zvýšené úroky na úveroch môžu znamenať, že firmy budú menej inklinovať k investovaniu. To by mohlo viesť k väčšiemu počtu zlyhaných úverov a odberateľských vzťahov. Preto je dobre predpoistiť sa, keďže nás môžu čakať zhoršené ekonomické vyhliadky.
Sú produkty, ktoré majú širší potenciál osloviť exportérov, ale veľmi o nich nevedia?
Je to napríklad produkt Investícia v zahraničí. Dá sa využiť v prípade, keď náš exportér kupuje konkurenta v zahraničí alebo si chce založiť pobočku v zahraničí. Takúto expanziu mu prefinancujeme. Vieme veľmi flexibilne a pružne vyskladať kombináciu úverového produktu. Myslím, že práve tu je naša úloha ako Eximbanky zobrať na seba aj trochu väčšie riziko ako komerčné banky.
Aké je momentálne zloženie podnikov, ktoré sú vašimi klientmi?
Historicky sa Eximbanka SR vyvíjala. Spočiatku obsluhovala najmä veľké podniky, čo súviselo so štruktúrou exportu v 90. rokoch a začiatkom nového tisícročia. Teraz sa pomer preklápa. Robíme intenzívne kroky pre podporu malých a stredných podnikov a nastavujeme na to svoje procesy.
Čím ich chcete prilákať?
Máme otvorenú linku Európskej investičnej banky, ktorá je určená na podporu malých a stredných podnikateľov s veľmi výhodnými podmienkami. Tieto výhody ďalej prenášame na malé a stredné podniky, ktoré môžu dostať zvýhodnené úročenie úverov.
Aké musia splniť podmienky, čo u nich skúmate?
V bankovej časti sa správame štandardne ako banka a v tej poisťovacej ako poisťovňa. Našou úlohou je podporovať export. To pre nás v praxi znamená, že môžeme na seba zobrať väčšie riziko ako komerčný sektor. No práve tým dokážeme podporiť slovenský export a slovenské hospodárstvo.
Tvrdíte, že môžete byť flexibilnejší ako komerčný sektor. Väčšinou to tak v súvislosti so štátom nebýva. V čom je to u vás inak?
Je to v tom, že keď sa náš schvaľovací výbor zíde, dokáže relatívne rýchlo niečo schváliť. Nemáme žiadnu zahraničnú matku, takže náš úverový aj poisťovací proces nie je taký kostrbatý. Samozrejme, ako v štátnej správe nie sú všetky procesy úplne optimálne z časového hľadiska, ale vieme to vynahradiť flexibilitou a poskytujeme veľmi individualizovaný prístup ku klientom. Na zlepšovaní procesov intenzívne pracujeme, keďže chceme byť moderná a flexibilná inštitúcia.
Zároveň však spolupracujete s komerčnými bankami.
To je pre nás kľúčové. Sme presvedčení o tom, že Eximbanka SR môže rásť iba spolu s komerčnými bankami. V žiadnom prípade sa nechceme stavať do pozície ich konkurenta. Myslím si, že synergia medzi nami je práve vtedy, keď si na seba berieme väčšie riziko. Napríklad komerčné banky môžu dodať likviditu a my úver môžeme poistiť, môžeme vystaviť záruku, môžeme akýmkoľvek iným spôsobom zobrať na seba riziko. Tým sa komerčné banky budú cítiť istejšie a vo finále sa viac podporí slovenský export. Môže to byť aj tak, že komerčné banky majú vyčerpané odvetvové limity na konkrétnu krajinu alebo ide o veľmi exotickú krajinu a vtedy nastupujeme my a prevezmeme na seba riziko, ktoré komerčný trh na seba prevziať nechce.
Ako by ste zhodnotili súčasnú hospodársku výmenu Slovenska so zahraničím? Čo môže urobiť štát pre väčšiu podporu exportu?
Je to komplexná otázka z hľadiska štátnej politiky. Veľmi by pomohla väčšia koordinácia medzi jednotlivými ministerstvami, teda rezortom zahraničných vecí, hospodárstva a financií. Nápomocné by bolo vytvorenie ucelenej koncepcie zahraničného obchodu Slovenska. Myslím si, že je všeobecne poddimenzovaný stav ekonomickej diplomacie. Pre Slovensko by sme mali mať oveľa robustnejšie zastúpenie v zahraničí, najmä diplomatov, ktorí sa zaoberajú ekonomickou činnosťou.
Aké máte plány do budúcnosti?
Pre nás v Eximbanke SR je najpodstatnejší ukazovateľ majetková angažovanosť. Tú chceme ďalej zvyšovať. Takže chceme poskytnúť viac úverov, vystaviť viac záruk a poistiť viac obchodov.
- Marián Janočko
- Pred funkciou generálneho riaditeľa v Eximbanke SR bol generálnym riaditeľom Slovenskej konsolidačnej, ktorá sa stará o pohľadávky štátu. Predtým viedol dva investičné fondy, bol predsedom Dozornej rady Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) a členom Rady Eximbanky SR. Pôsobil aj v advokácii a bol riaditeľom výkonu akcionárskych práv na ministerstve dopravy.