Námestník generálneho riaditeľa a člen Rady banky Eximbanky Igor Barát o prínosoch nášho členstva v Eurozóne, globálnych trendoch a výzvach, otvorenej ekonomike Slovenska, význame exportu a úlohách Eximbanky pri jeho podpore.
Dlhé roky ste pôsobili v Národnej banke Slovenska a stáli ste aj pri procese zavádzania eura. Ako dnes s odstupom času vnímate túto cestu a aké zmeny podľa Vás prinieslo členstvo v eurozóne pre postavenie Slovenska v medzinárodnom obchode?
Zavedenie eura bolo pre Slovensko popri vstupe do EÚ a vstupe do NATO asi tretím najvýznamnejším integračným míľnikom. Posilnilo dôveryhodnosť krajiny, znížilo kurzové riziko a uľahčilo obchod aj investície, čo zlepšilo postavenie slovenských firiem na európskych aj globálnych trhoch. Z dnešného pohľadu sa ukazuje, že euro zvýšilo stabilitu podnikateľského prostredia a pomohlo Slovensku lepšie zvládať ekonomické turbulencie. Zároveň sa slovenské firmy mohli jednoduchšie zapájať do európskych dodávateľských reťazcov a rozširovať svoje pôsobenie na zahraničných trhoch.
Do Rady banky EXIMBANKY SR Vás vymenovali v roku 2024. S akými očakávaniami a cieľmi ste túto pozíciu prijímali a čo považujete za najdôležitejšie priority tejto inštitúcie z pohľadu podpory slovenského exportu?
Vstupoval som s cieľom upevniť postavenie EXIMBANKY SR ako stabilného partnera pre exportérov. Prioritou je rozširovanie nástrojov financovania a poistenia exportu a pomoc firmám pri vstupovaní na nové trhy. Dôležité je aj posilňovanie spolupráce s podnikateľským sektorom a štátnymi inštitúciami, aby podpora exportu bola čo najefektívnejšia a najkomplexnejšia. Eximbanka môže zohrávať významnú úlohu najmä tam, kde komerčné financovanie naráža na limity alebo vyššie riziko.
Počas Vašej kariéry ste sa venovali aj komunikácii ekonomických tém smerom k verejnosti. Ako dôležité je podľa Vás dnes vysvetľovať verejnosti význam exportu, zahraničného obchodu a otvorenej ekonomiky pre prosperitu Slovenska?
Vysvetľovanie významu exportu je dnes veľmi dôležité. Povedal by som dokonca, že je to azda aj neoddeliteľná súčasť zvyšovania celkovej finančnej a ekonomickej gramotnosti ľudí. Slovenská ekonomika do veľkej miery stojí na zahraničnom obchode. Verejnosť by mala rozumieť tomu, že otvorená ekonomika výrazne prispieva k vzniku pracovných miest aj hospodárskemu rastu. Export neprináša len príjmy firmám, ale podporuje aj inovácie, technologický rozvoj a produktivitu celej ekonomiky. Ak spoločnosť lepšie chápe tieto súvislosti, jednoduchšie sa prijímajú aj strategické rozhodnutia v hospodárskej politike.
Slovenská ekonomika patrí medzi najotvorenejšie na svete, čo ju robí citlivou na vývoj globálneho obchodu a geopolitické napätie. Mala by sa Slovenská republika podľa Vás snažiť o určitú mieru väčšej ekonomickej sebestačnosti, alebo je naopak cestou ešte silnejšie presadzovanie otvoreného systému voľného obchodu – napríklad aj prostredníctvom Európskej únie a uzatvárania nových dohôd o voľnom obchode?
Slovensko by malo zostať otvorenou ekonomikou, keďže otvorený obchod prináša vyššiu efektívnosť a širšie možnosti pre firmy aj spotrebiteľov. Zároveň je však rozumné posilňovať ekonomickú odolnosť, napríklad diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a exportných trhov, ideálne v rámci spolupráce v Európskej únii. Kľúčové je nájsť rovnováhu medzi otvorenosťou a schopnosťou reagovať na globálne ekonomické či geopolitické šoky.
Ak by ste sa pozreli na slovenský export s perspektívou najbližších desiatich rokov – ktoré globálne trendy alebo zmeny budú podľa Vás rozhodujúce pre to, či Slovensko dokáže zostať konkurencieschopnou exportnou ekonomikou?
Rozhodujúce budú najmä technologické inovácie, digitalizácia, zelená transformácia a diverzifikácia exportných trhov. Kľúčové bude, či slovenské firmy dokážu posunúť svoju produkciu k vyššej pridanej hodnote. Významnú úlohu budú zohrávať aj zmeny v globálnych dodávateľských reťazcoch a tlak na znižovanie energetickej a uhlíkovej náročnosti výroby. Pre Slovensko bude zároveň dôležité, ako sa jeho priemyselná štruktúra prispôsobí technologickým zmenám, najmä v automobilovom sektore, ktorý tvorí významnú časť exportu.
Ak by ste mali pomenovať jednu vec, ktorú by Slovensko malo urobiť, aby v nasledujúcich rokoch posilnilo svoju pozíciu v medzinárodnom obchode, čo by to bolo?
Najdôležitejšie je investovať do vzdelania, inovácií a produktivity. Práve to umožní slovenským firmám presadiť sa v medzinárodnej konkurencii s výrobkami a službami s vyššou pridanou hodnotou. Zároveň je dôležité posilňovať spoluprácu medzi akademickým prostredím a podnikateľským sektorom. Silná inovačná kapacita ekonomiky je jedným z kľúčových predpokladov dlhodobo úspešného exportu.
Eximbanka má za úlohu podporovať slovenské firmy pri presadzovaní sa na zahraničných trhoch, často aj v náročnejších alebo rizikovejších teritóriách. V ktorých regiónoch sveta podľa Vás vidíte najväčší potenciál pre slovenských exportérov v najbližších rokoch?
Perspektívne vidím najmä trhy v juhovýchodnej Ázii, v niektorých častiach Afriky a Latinskej Ameriky, ale aj v strednej Ázii či v Indii, prípadne aj ďalej, v krajinách ďalekého východu. Ide o rýchlo sa rozvíjajúce regióny, kde rastie dopyt po technológiách a priemyselných riešeniach, v ktorých majú slovenské firmy silné know-how. Zároveň však ide o trhy s vyššou mierou rizika, kde zohrávajú kľúčovú úlohu inštitúcie ako je Eximbanka. Práve kombinácia financovania, poistenia a odborného zázemia môže slovenským firmám pomôcť tieto príležitosti naplno využiť.
Autor: Filip Šandor
Zdroj: Export.sk