Inkluzívny a udržateľný hospodársky rast západného Balkánu závisí od väčšej hospodárskej konkurencieschopnosti. Najväčšími rizikami týchto štátov sú však vysoký podiel neformálnej ekonomiky, ktorý v priemere predstavuje viac ako 40 % HDP a nedostatok modernej infraštruktúry. Napriek týmto výzvam sa najmä Srbsko, Čierna Hora a Bosna a Hercegovina stávajú atraktívnymi destináciami pre investície a export slovenských firiem. Eximbanka, ktorá od svojho vzniku v roku 1997 podporila slovenský export do viac ako 100 krajín v hodnote takmer 50 miliárd eur, nasmerovala na západný Balkán podporu vo výške 0,5 miliardy eur.
Inkluzívny a udržateľný hospodársky rast v ekonomikách západného Balkánu závisí od väčšej hospodárskej konkurencieschopnosti. Hoci sa rozdiel postupne zmenšuje, životná úroveň v týchto krajinách je výrazne nižšia ako v krajinách OECD a EÚ. Vyplýva to z najnovšieho Výhľadu konkurencieschopnosti západného Balkánu na rok 2024, ktorý v júni 2024 zverejnilo OECD.
Štáty západného Balkánu sa z pohľadu rizika hodnotia rovnako ako ostatné krajiny, ktoré sú klasifikované podľa Konsenzu OECD. V regióne pretrváva nedostatok otvorenosti a slabá konkurencieschopnosť so zanedbateľnou úlohou obchodu a vývozu. Ide najmä o nevyužitý potenciál exportu služieb podnikových a informačných technológií. Pre oživenie rastu regiónu sú preto rozhodujúce štrukturálne reformy a politické úsilie.
„Jedným z hlavných rizík pre tento región je politická nestabilita, ktorá pretrváva od rozpadu bývalej Juhoslávie. Tento faktor, spolu so stagnujúcimi prístupovými procesmi do EÚ, môže negatívne vplývať na investičné prostredie. Nedokončené záležitosti z 90-tych rokov a pretrvávajúce krivdy medzi jednotlivými krajinami sú potenciálnymi zdrojmi konfliktov a občianskych nepokojov, najmä počas predvolebných období. Prekážkami pre hospodársky rozvoj regiónu môže byť aj vysoký podiel neformálnej ekonomiky, ktorý v priemere predstavuje viac ako 40 % HDP, nedostatok modernej infraštruktúry, administratívna záťaž a pretrvávajúce riziko korupcie,“ približuje Tatiana Gécová, country risk expertka Eximbanky.
Napriek týmto výzvam predstavujú štáty západného Balkánu malé, ale dynamicky sa rozvíjajúce trhové ekonomiky. V priebehu posledných 25 rokov došlo k významnému nárastu exportu, ktorý prispel k postupnému zosúladeniu ich ekonomík. Srbsko, Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko sa zameriavajú najmä na výrobu, zatiaľ čo Albánsko a Čierna Hora sa viac orientujú na sektor služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu.
Srbsko sa stáva čoraz atraktívnejšou destináciou pre slovenské firmy, ktoré hľadajú príležitosti na export a investície. Krajina zaznamenala významný nárast priamych zahraničných investícií a zamerala svoje úsilie na podporu investičného prostredia, zdanenia a vzdelávania, aby zabezpečila trvalý prísun kvalifikovanej pracovnej sily. Srbsko sa tiež sústreďuje na podporu exportu služieb v sektore informačných technológií, financií a obchodu.
„V Srbsku žije približne 40 000 Slovákov, ktorí môžu byť prirodzenými partnermi pre slovenské firmy usilujúce sa o expanziu na tento trh. Ich kultúrne väzby a znalosť miestneho prostredia predstavujú významný prínos pre rozvoj ekonomických a obchodných vzťahov,“ zdôrazňuje Tatiana Gécová.
Čierna Hora je magnetom pre investorov. Krajina ponúka veľkú ekonomickú slobodu, peňažnú stabilitu a ústavou chránené súkromné vlastníctvo, čo ju robí atraktívnou destináciou pre zahraničné investície. Bosna a Hercegovina zas investorom ponúka nízke daňové zaťaženie, rozvinuté priemyselné zóny, solídny bankový sektor a strategickú polohu.
Severné Macedónsko je známe vďaka vládnej politike zameranej na priame zahraničné investície, rýchlym a jednoduchým postupom pre vytvorenie podniku. Albánsko zas disponuje pevnou menou, lacnou pracovnou silou a daňovými opatreniami, ako je napríklad oslobodenie od DPH. Výhodou pre zahraničných investorov, v prípade oboch krajín, je rovnaké zaobchádzanie ako s domácimi investormi.
„Pri porovnaní so susednými krajinami ako Grécko, Turecko, Cyprus a Malta existuje stále významný priestor pre investície do cestovného ruchu, najmä v oblasti turistických služieb, infraštruktúry a bezpečnosti, čo by posilnilo medzinárodné prepojenie a otvorenosť regiónu,“ uzatvára Tatiana Gécová.
Eximbanka, ktorá od svojho vzniku v roku 1997 podporila slovenský export do viac ako 100 krajín v hodnote takmer 50 miliárd eur, nasmerovala na západný Balkán podporu vo výške 0,5 miliardy eur. Investičné príležitosti na západnom Balkáne vidí najmä v odvetviach výroby strojov a zariadení, kovových konštrukcií, dopravných prostriedkov, chemikálií, petrochémie, energetiky, odevov, lesníctva a spracovania dreva, potravinárstva, realitného biznisu a stavebníctva. Eximbanka tento rok na tému západný Balkán zorganizovala aj Exportný klub, počas ktorého sa slovenské firmy dostali k príležitostiam a k možnej podpore ich exportných aktivít na dané teritórium.
Ako počas marcového Exportného klubu uviedol Rastislav Chovanec, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR: „Naším záujmom je, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Nejde len o podporu exportu, ale aj o pomoc pri získavaní investorov pre Slovensko, spoločné twinningové projekty s ďalšími štátmi či rozvojovú pomoc. Naším cieľom je dostať viac do popredia pomoc firmám, pomôcť slovenským podnikateľom uspieť v zahraničí. A boli to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Osobne vidím veľký priestor pre slovenské firmy v štátoch, s ktorými nás spája podobná minulosť a geografická blízkosť, napríklad v Srbsku či Bosne a Hercegovine, v odvetviach ako je strojárstvo, potravinárstvo, energetika, reality a development či digitálne a inovačné technológie.“ Štátny tajomník rezortu diplomacie zároveň priblížil, že ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň predstavilo novú sieť zastupiteľských úradov SR v zahraničí spolu s rozvojom ekonomickej diplomacie. Slovensko viac ako zdvojnásobí počet plnohodnotných ekonomických diplomatov zo súčasných 17 na 43. Nové miesta ekonomických diplomatov vzniknú mimo iného aj v Sarajeve a Belehrade.
Navštívte náš nový web.
Sledujte aktuálne informácie o exporte a zahraničnom obchode na našom Linkedin profile.
O EXIMBANKE SR
EXIMBANKA SR je ako jediný priamy nástroj štátu na financovanie exportu dôležitou súčasťou reťazca zodpovedného za presadzovanie hospodárskej politiky krajiny v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov. Predstavuje dôležitý nástroj štátnej podpory exportu v oblasti financovania, poskytovania záruk a poistenia úverových rizík. Ponúka širokú škálu finančných produktov spojených s vývozom, predovšetkým úverové poistenie, financovanie a záruky. Ako štátna exportno-úverová agentúra umožňuje vstup slovenským exportérom do obchodných a investičných vzťahov, kde komerčný finančný sektor prejavuje menší záujem prevziať na seba riziko a plní preto komplementárnu funkciu.