Prečítajte si rozhovor so Stanislavom Jančošekom, majiteľom spoločnosti MAKOS Trade
OT: Prezradíte nám históriu spoločnosti v skratke?
SJ: Mám niekoľko spoločností, snažím sa robiť obchod už skoro 30 rokov, aj s východnými krajinami. V 90-tych rokoch to bola hlavne zdravotnícka technika a obuv. Je to prirodzené, keďže pochádzam z Bardejova, kde bol aj známy výrobca obuvi. Dnes sú to potraviny a na východné trhy sa snažím pomáhať firmám dodať technológie, hlavne pre ťažobný priemysel.
OT: Rozprávame sa počas Exportného klubu, ktorý sa venuje teritóriu strednej Ázie. Máte s ním skúsenosti?
SJ: Mám, napríklad aj s Uzbekistanom. Obchod s potravinami s tak vzdialenou krajinou nie je jednoduchý hlavne od začatia vojny. Niekedy kamión išiel cez Rusko a Kazachstan 7 až 10 dní. Dnes to nie je možné, je prerušená vlaková doprava. Kamióny musia chodiť cez Turkmenistan, Irán, Turecko. Všetko trvá strašne dlho a tie prepravné náklady sa stále zväčšujú. Našim veľkým konkurentom v tejto dobe je hlavne Turecko, ktoré je pre Uzbekov mentálne aj jazykovo blízka krajina, ktorá navyše nevyžaduje víza ako napríklad Slovensko. Turecko má tiež dostatok potravín aj elektrospotrebičov, ktoré požaduje uzbecký trh. Uzbekistan na veľa výrobkov uvalil vysoké clo, na dovoz automobilov je 100 % clo. Predať tam Volkswagen je veľmi ťažké. Naopak Uzbekistan vyrába autá v licencii Chevrolet. Už som také doviezol aj na Slovensko a snažím sa ho certifikovať.
OT: Máte rozdielnu obchodnú stratégiu pre slovenský a medzinárodný trh?
SJ: Samozrejme. Obchod s potravinami je veľmi rýchly obrat tovaru a tým pádom aj životnosť kontraktov je veľmi krátka, väčšinou mesačná. Obchod s tak vzdialenou krajinou ako Uzbekistan a ľuďmi trochu inej mentality je zložitejší. Niektoré obchody sa tvoria aj 2 – 3 roky. Snažím sa spolupracovať s firmami, ktoré potrebujú priviesť know-how, ťažobné technológie, pumpy alebo čerpadlá. Jednoducho drahšie veci, nakoľko doprava je dnes veľmi obmedzená a výhradne letecká. Napríklad zdravotnícku techniku, v hodnote vyššej ako 100 tis. € sa oplatí priviesť len letecky.
OT: Aké má ešte Uzbekistan špecifiká v oblasti obchodu?
SJ: Stretol som sa veľkou ochotou spolupracovať a prezentovať svojich výrobcov. Keď som požiadal o stretnutie napríklad na ich obchodnej komore, boli veľmi ochotní, promptne sprostredkovať veľa výrobcov, ktorí v prišli predstaviť svoje výrobky a tak nebolo potrebné cestovať po celej krajine, ktorá je rozlohovo aj počtom obyvateľov veľká, avšak nie s príliš ideálnymi dopravnými možnosťami.
OT: Ktorý váš produkt je najkonkurencieschopnejší?
SJ: Cukrárenské výrobky, respektíve prísady do zmrzliny a do potravinárskych výrobkov, ktoré majú dlhú trvanlivosť. Produkcia, či už zo Slovenska alebo z Nemecka je pre nich zaujímavá.
OT: Ktoré krajiny považujete za perspektívne do budúcnosti?
SJ: Určite Uzbekistan, ktorý má 40 miliónov obyvateľov vyspelé hlavné mesto. Tadžikistan je orientovaný viac na Čínu tak isto ako Kazachstan a Kirgizsko. Potom krajiny Afriky, ktoré majú veľký počet obyvateľov.
OT: Ako riadite komerčné riziká?
SJ: Musíte mať lokálneho partnera, ktorý bude garantovať, že platby, prevzatie tovaru a vlastne všetko prebehne bez vedľajších špekulácií alebo nejasností. Odporúčam začínajúcim exportérom, aby sa najprv venovali rok dva vytváraniu vzťahov v danom regióne. Dnes už nie je problém mať účty otvorené aj na uzbeckej strane, založiť si tam spoločnosť alebo naopak spoločný podnik založiť na Slovensku. Ja som už absolvoval niekoľko rokovaní v Eximbanke aj s uzbeckými spoločnosťami. Rokovali sme o poistení, presmerovali nás na banky, ktoré by to mohli financovať. Hlavne naše banky by si mali nájsť dôveryhodných partnerov na uzbeckej strane a oveľa rýchlejšie by prišlo k dohode o financovaní napr. dodávky 10 miliónových zariadení. Pri investovaní, respektíve pri zabezpečovaní technologických celkov, musíte uvažovať, že na tom trhu budete viac ako 10 rokov. Pretože, keď sa spolu zapojíte do financovania, tak vám nič iné neostáva, len kontrolovať situáciu na uzbeckej strane. A pomáhať, prípadne s odbytom komodít a byť garantom napríklad na slovenskej strane, že zariadenia budú fungovať a bude zabezpečený servis.
OT: Prezradíte nejakú zaujímavú situáciu, ktorú ste zažili v rámci svojej exportnej histórie?
SJ: Nepríjemnou situáciou bola vojna a následky s ňou spojené. V tomto kontexte neviete napríklad odhadnúť, ktoré veľké spoločnosti majú medzi akcionármi ruských občanov alebo ruské spoločnosti. Súvisia s tým platby do niektorých bánk. Napríklad posielate platbu zo slovenskej banky a tá neprejde. Posielate ju cez nemeckú banku a už to funguje. Takže niekedy strašne veľa času venujete tomu zistiť, aby to bolo priechodné v súlade s parametrami Európskej únie.
OT: Nejakú vtipnejšiu príhodu nemáte?
SJ: Všetkých pozývam do Uzbekistanu lyžovať. Chodím tam aj ja s manželkou. Je to pohorie Ťanšan, stredisko AmirSoi. Sú tam švajčiarsky lanovky, výborné jedlo a je to neďaleko z Taškentu.
OT: Čo stojí za dobrým lídrom?
SJ: Viete, s obchodnými partnermi musíte dlhodobo udržiavať vzťahy a hlavne s tými z východných štátov. A nielen s partnerom, ale aj s jeho manželkami, deťmi, príbuznými. Tam sa pretvára obchodné partnerstvo na také ľudské priateľstvo.
OT: Čo by ste odporučili začínajúcim exportérom?
SJ: Keď chcú preniknúť na uzbecký trh alebo aj do iných krajín, tak nech si hľadajú lokálnych partnerov a s nimi to skúšajú. V Uzbekistane, v Taškente je veľa výstav, veľtrhov. Treba sa tam ísť pozrieť a vidieť, že v mnohých veciach sú možno aj pred nami. Nezaškodí ísť aj na turistiku, pozrieť si Samarkand, Bucharu.
Ďakujem pekne za rozhovor.