Rozhovor s Martinom Štubianom, riaditeľom spoločnosti APIS
OT: Prezradíte nám históriu firmy APIS v skratke?
MŠ: Jej história začína niekedy v 70. rokoch. Pôvodný kolektív sa formoval na pôde Závodov ťažkého strojárstva Slovenská Ľupča – ZŤS. Hlavný míľnik bol rok 1989. My ako socialistické deti sme boli vychovaní k práci. Práca bola pre nás kľúčová vec. Založili sme súkromnú firmu. Boli sme tzv. kocky, programátori, výpočtové stredisko. V partii sme mali jedného, ktorý pôsobil v Štátnej banke československej a mal obrovský problém s falošnými peniazmi. Hranice sa otvorili a prílev falzifikátov sa zvýšil. Na prelome rokov 1991/1992 sa ich počet zvýšil z 80 na 3000.
OT: Čo sa s tým zvýšeným počtom falzifikátov dalo robiť?
MŠ: Zistili sme, že potrebujeme nejaký expertný počítačový systém, v ktorom by boli podrobne spracované a graficky prezentované problematické miesta (napríklad chyby tlače, falošný vodoznak a podobne) zachyteného falzifikátu 100 dolárovky, vrátane miesta výskytu, napríklad v Banskej Bystrici. Spracovali by sme ho do nejakého logického systému a umožnili zdieľať. V tom čase ešte počítače nemali grafické operačné systémy. Začali sme na tom pracovať. Nemali sme ale tušenie, čo je to kapitalizmus. Socializmus nebol taký ostrý. Tam konkurencia, obchodná, či priemyselná špionáž nebola. Systém sme vymysleli a Národná banka Slovenska nás požiadala, či by sme jej ten systém zdarma poskytli ako dar, 8 centrálnym bankám a dokonca aj Interpolu, pri príležitosti organizácie medzinárodnej konferencie. Následne zahraničná súkromná firma mala oň záujem.
OT: Zdá sa, že ste predbehli technologicky celý svet.
MŠ: Áno. Povedali sme si, že na našom systéme bude asi niečo dobré, keď oň má záujem Interpol a aj náš hlavný konkurent. Výsledkom je, že dnes spracovávame celý svet platidiel na mesačnej báze. Máme tiež spracovaný kompletný svet osobných dokladov, pasov, občianskych preukazov, technických preukazov, vodičských preukazov. Sú to všetko ceniny, ktoré je potrebné chrániť. To znamená, že obsahujú rôzne typy ochranných prvkov, ako ochranu pred falšovaním.
OT: Najmä pri peniazoch sú ochranné prvky veľmi dôležité.
MŠ: Napríklad teraz sa pripravuje nová séria eurových bankoviek. Zatiaľ sa diskutuje, čo na nich bude, aké motívy. Reč je o európskej kultúre alebo o riekach života a vtákoch. Centrálne banky potrebujú mať časový aj technologický náskok oproti druhej strane, falšovateľom. Lebo ak im necháte čas a bankovky neaktualizujete, tak falšovatelia ich vyrobia tak dobre, že ich ľahko dostanú do obehu.
OT: Kde vo svete máte klientov?
MŠ: Kdekoľvek. Napríklad národné banky či iné banky, napríklad v Číne. Máme aj Ministerstvo vnútra Saudskej Arábie, kde pohraničníci potrebujú pri vstupe do krajiny vedieť, či doklad je pravý a človek, ktorý ho nesie je jeho držiteľ. Je to postavené na najmodernejších webových technológiách. Máme klientov, ktorí sú u nás 25 rokov, či už sú to centrálne alebo komerčné banky, Úrad vlády, polícia alebo pohraničníci.
OT: Dolár je rovnaký v Spojených štátoch aj v Číne. V čom je tajomstvo Vášho systému?
MŠ: To že ide o expertný systém, jazykovo prispôsobený danému regiónu. Keď to je arabský užívateľ, tak je v arabčine, keď americký, tak v angličtine. Sú to zaujímavé príbehy, lebo postaviť expertízny systém v arabčine nie je až také jednoduché. Sú tam odborné výrazy ako vodoznak po arabsky, hĺbkotlač po rusky, či hologram po poľsky. Napríklad pri arabčine sme mali šťastie, že náš kolega Salem Shubair vyštudoval na Slovensku a zhodou okolností žije pol roka v Dubaji a pol roka na Slovensku. Má mamu, ktorá bola pri tvorbe kodifikovanej arabčiny. Takže niekedy sa Vám to vyskladá. Z ministerstva vnútra sme dokonca dostali ďakovný list, že tak dobrú arabčinu, tak odborne dobre podkutú už dávno nemali.
OT: Identita sa teda stala vašim menovateľom.
MŠ: Niekedy v roku 1995 som začul slovo biometria. Bolo to pre mňa úplne nové slovo.
Zavolal som na všeobecné číslo na ministerstvo vnútra, vypýtal si, nech ma prepoja na niekoho na informatike a tak začala naša cesta s biometriou. Začali sme so Spojenými štátmi, ktoré boli technologická špička v tom období. Čo sa týka komerčného využitia bola biometrie úplná topka. Napríklad, vôbec prvé komerčné použitie biometrie, bola geometria ruky, použitá na Wall Street, na vstup na burzu.
Dali sme hlavy dokopy a začali sme dumať. Vytvorili sme softvér a dnes máme celý balík modulov, ktoré sú založené na biometrii a spracovaní osobných údajov. Sú to moduly ako dochádzkový, zákazkový, prístupový, návštevný a stravovací systém, cestovné príkazy, elektronické spracovanie dokladov, celý balík modulov nad tým hardvérom. Počas 10 rokov bola biometria v Európe novinka. Dnes je rozpoznávanie tváre, odtlačkov prstov, krvného riečišťa či reči, bežná vec.
OT: Ktoré teritórium je pre vás z pohľadu exportu zaujímavé?
MŠ: Pre nás neexistujú obmedzenia. Jediný limit je jazyk. Potrebujete mať niekoho, kto vie jazyk, vhodný pre dané teritórium.
OT: Umelá inteligencia nestačí. Nakoniec je to stále o ľuďoch.
MŠ: Mali sme veľké šťastie na kolegu. Bol to jazykový génius, polyglot, ale bohužiaľ nás už opustil. Rozprával rôznymi jazykmi, všetkými slovanskými a napríklad čínsky sa naučil cestou do Číny. On nám postavil jazykový modul. Potrebujete materský základný jazyk, jazykové jadro a potom už len postaviť jazykový most, na konkrétny jazyk.
OT: Prezradíte mi nejaký zaujímavý exportný prípad?
MŠ: Viete, ako sme sa dostali do Číny? V roku 2003 bola konferencia, ktorú organizoval veľmi sympatický Jeremy Plimmer, Angličan, sadli sme si. Ja som mal na tej konferencii prednášku. Rozprávame sa a on mi hovorí: „Že Ty chceš na východ, do Číny a všetci ostatní na západ. Čína je obrovská. Choď do Šanghaja, spravíš tam prednášku a uvidíš.“ Išiel som. Jeremy, dokonale ovládal obchodné ťahy. Poradil, s Číňanom sa musíš osobne vy stretať, musíte tam chodiť minimálne 5 dní po reštauráciách a doslova sa oňuchať a ak zistíte, že si vyhovujete ľudsky a je tam sociálne prepojenie, tak to pôjde. A skutočne ide, do dnešného dňa spolupráca, k vzájomnej spokojnosti, beží, bez zmluvy, na chlapské slovo.
OT: Čo by mal mať podľa Vás dobrý líder?
MŠ: Dobrý líder je ten, ktorý netlačí, ale ten, ktorý ťahá.
OT: Čo odporúčate firmám, ktoré chcú exportovať?
MŠ: Byť o krok vpred. Presadiť sa napríklad v našom svete IT svete je dnes extrémne ťažké. Musím sa pochváliť. Posledných 5-6 rokov budujeme skupinu 16 – 17 ročných študentov. Ich myslenie je vyslovene technologické, v tomto sú pred nami staršími. Využívame úplne nové technológie, oblasť tak zvaného slobodného softvéru, napríklad časť progresívne webové aplikácie (PWA), čo je najnovší trend v oblasti centralizovaných aplikácií, vhodných pre moderné tak zvané múdre telefóny. No a “naši” mladí sú v tom vyslovene doma.
Ďakujem za zaujímavý rozhovor.
Zdroj foto: Eximbanka (Lukáš Klčo)
Zdroj foto 2: APIS