Prečo bolo pre Eximbanku dôležité posilniť tento rok poistnú divíziu?
Michal Demák, riaditeľ odboru poistenia neobchodovateľného rizika EXIMBANKA SR: Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť slovenským exportérom to, čo majú aj ostatné krajiny. To znamená, že máme bankovú, teda úverovú časť, ako aj poisťovaciu časť, pričom obe obchodné činnosti sa riadia pravidlami a reguláciou OECD. Je zároveň dôležité, že poisťovacia divízia je rozdelená na dva odbory – poistenie obchodovateľného a neobchodovateľného rizika.
V čom vidíte význam tohto rozdelenia?
Martin Schaner, riaditeľ odboru poistenia obchodovateľného rizika EXIMBANKA SR: Pre našich klientov je to lepšie uchopiteľné, aj keď naše obchody sa niekedy prekrývajú. Typickým príkladom je poistenie výrobného rizika, kde poistíme klasické poistenie krátkodobých pohľadávok a kolegovia z druhého odboru dajú k tomu pripoistenie neobchodovateľné, a to poistenie výrobného rizika.
Môžete povedať nejaký príklad?
M. D.: Áno. Zoberme si, že firma chce vyrobiť nejaký tovar, napríklad stroj. Už dnes vie, komu ho bude chcieť predávať. A chce si dať poistiť svojho odberateľa z krajín Európskej únie, OECD alebo aj z tretích krajín pre prípad, že by dané zariadenie z akéhokoľvek dôvodu neodobral. V tomto prípade hovoríme o poistení neobchodovateľného výrobného rizika.
Kedy to bude poistenie obchodovateľného rizika?
M. SCH.: V momente, keď odberateľ stroj odoberie, vzniká dodávateľovi ďalšie riziko plynúce z dodávateľského úveru. V tomto momente nastupuje poistenie obchodovateľného rizika. Firme teda poistíme reálnu pohľadávku, ktorá bola vyfakturovaná s odloženou splatnosťou.
Aký je základný rozdiel medzi oboma druhmi poistenia?
M. D.: V rámci poistenia neobchodovateľného rizika poisťujeme komerčné aj politické riziko.
M. SCH.: To robíme aj my, v rámci obchodovateľného rizika
M. D.: Rozdiel je v tom, že u nás je politickým rizikom napríklad vojna, kým u kolegu oznámenie vlády krajiny odberateľa, že od nasledujúceho dňa neodíde z krajiny ani jedno euro.
M. SCH.: Keď sa ešte vrátim k poisteniu obchodovateľného rizika, každá spoločnosť sa v určitom okamihu dostane do bodu, keď si potrebuje poistiť svoje pohľadávky. Získa tak konkurenčnú výhodu tým, že svojmu odberateľovi môže ponúknuť dlhšie splatnosti. V tomto bode prichádza do popredia otázka, či odberateľ naozaj zaplatí. A práve na to je tu poisťovňa, ktorá zhodnotí, či je odberateľ bonitný, či má bezproblémovú históriu, ako dlho je na trhu alebo aký má manažment. Na základe toho rozhodne, či danému odberateľovi poistný limit udelí alebo nie. Slovenský exportér má potom dôležitú informáciu a následne aj istotu, že dostane zaplatené.
Aké typy obchodov sú najčastejšie poistené v rámci oboch rizík?
M. D.: Z hľadiska neobchodovateľného rizika je naším najdôležitejším produktom takzvaný buyers credit, pri ktorom banka poskytuje úver odberateľovi napríklad v Senegale a my tento úver poisťujeme. A takým „crème de la crème“ produktom je poistenie investícií v zahraničí. V tomto prípade banka opäť poskytuje úver na časť investície v zahraničí a my poisťujeme časť rizík.
M. SCH.: Pri obchodovateľnom riziku poistenia pohľadávok sú najčastejšie poisťované opakujúce sa dodávky pri splatnostiach faktúr do 90 dní.
Viete nám povedať, kedy napríklad poistenie zachránilo firmu pred stratami?
M. SCH.: Slovenská spoločnosť zameraná na export predala svoje výrobky, konkrétne elektrické komponenty významnému zahraničnému zákazníkovi v Nemecku. Dodávka mala hodnotu milión eur. Firma s týmto zákazníkom pravidelne obchodovala, pričom doteraz nemala žiadne problémy s platbami od nemeckého odberateľa. Preto dodávku uskutočnili s 90-dňovou splatnosťou faktúry. Krátko po dodaní komponentov sa firma v Nemecku dostala do finančných problémov a bol na ňu vyhlásený konkurz.
Ako sa to nakoniec vyriešilo?
M. SCH.: Slovenský exportér mal na svojho odberateľa vystavený poistný limit vo výške milión eur, teda pohľadávky boli poistené a poisťovňa plnila poistné plnenie z dôvodu platobnej neschopnosti. Keďže spoluúčasť bola nastavená na 10 percent, tak výška poistného plnenia poisťovňou dosiahla až 900-tisíc eur. Poistením sa firma vyhla značným finančným stratám, ktoré by inak mohli ohroziť jej likviditu, stabilitu, cash flow a v neposlednom rade ziskovosť. Ak by si slovenská spoločnosť nepoistila svojho nemeckého odberateľa, respektíve svoje pohľadávky voči nemu, tak s vysokou pravdepodobnosťou by svoje peniaze od odberateľa nezískala.
Ako sa vyvíjala a aká je teraz situácia v oblasti poisťovania rizík?
M. D.: Veľa ovplyvnil nedávny aj aktuálny geopolitický vývoj – vojny a konflikty, ktoré do medzinárodného obchodu prinášajú neistotu. Firmy si uvedomujú, že sa musia chrániť. Kedysi si povedali – načo budem poisťovať odberateľa? Veď ho poznám 20 rokov. To už dnes neplatí. Nezaplatiť môže aj najlepší kamarát. A nie preto, že nechce. Jednoducho mu to nedovolí situácia. Preto je poistenie exportných úverov dnes nanajvýš výhodné a potrebné.
Viac prečítať TU