Členské krajiny Konsenzu OECD na januárovom zasadnutí rozhodli o novej klasifikácii dvoch štátov. Bulharsko a Albánsko si polepšili o jednu úroveň v rebríčku rizikovosti krajín. Bulharsku pomohol blížiaci sa vstup do eurozóny a rast ekonomiky, Albánsku reformné úsilie súvisiace s potenciálnym vstupom krajiny do EÚ. Pre exportno-úverové agentúry tak tieto krajiny od 31. januára 2025 predstavujú nižšiu mieru rizika.
„Klasifikácia rizikovosti krajín je dôležitým faktorom pri obchodných rozhodnutiach exportérov. S poklesom rizikovosti Bulharska a Albánska sa otvárajú nové príležitosti na expanziu slovenských firiem, ktoré môžu využiť výhodnejšie podmienky financovania a poistenia, pričom Eximbanka je pripravená poskytnúť im komplexnú podporu pri eliminácii rizík súvisiacich s ich prenikaním na tieto trhy,“ uviedol Pavol Tavač, námestník generálneho riaditeľa Eximbanky.
Bulharsko (zlepšenie klasifikácie z kategórie 3 do kategórie 2)
Začiatkom roka 2025 nastalo, po niekoľko ročnom období paralýzy, upokojenie politickej situácie v krajine vytvorením novej koaličnej vlády. Krajina vstúpila 1. januára 2025 do Schengenského priestoru, čo podporí konkurencieschopnosť jej ekonomiky. Bulharsko má za cieľ prijať euro od 1. januára 2026, čím by sa značne eliminovali riziká pre investície súvisiace s výmennými kurzami a rovnako by sa zjednodušilo obchodovanie s jej ekonomickými partnermi. Zlepšenie úverových ratingov Bulharska súvisí nielen s blížiacim sa vstupom do eurózony, ale aj s rastom ekonomiky, pričom sa predpokladá rast reálneho HDP v priemere mierne pod 3% počas rokov 2025 – 2027, podporený predovšetkým expanziou domáceho dopytu. Vstup do eurozóny bude mať priaznivý vplyv na znižovanie domácej chudoby a zároveň udrží Bulharsko na jeho konvergenčnej ceste k priemerným príjmom Európskej únie. Bulharsko má jeden z najsilnejších fiškálnych záznamov v strednej a východnej Európe. Fiškálny deficit sa odhaduje na menej ako 3% HDP v priebehu nasledujúcich troch rokov, čo rovnako udrží dlh bez likvidných vládnych aktív na úrovni približne 20% HDP do roku 2027.
Albánsko (zlepšenie klasifikácie z kategórie 5 do kategórie 4)
Ekonomika Albánska nie je veľmi diverzifikovaná, je vysoko závislá od poľnohospodárstva, ktoré tvorí približne 20 % HDP. Krajina má nedostatok modernej infraštruktúry, stále slabý inštitucionálny rámec, obmedzenú flexibilitu menovej politiky a mierne potreby vonkajšieho financovania. Albánsko však neustále zlepšuje svoju vládnu aj vonkajšiu súvahu. To zahŕňa výrazné zlepšenia pri výbere dane z pridanej hodnoty. Napriek spomaleniu hospodárskeho rastu je verejný dlh na stabilnej trajektórii a predpokladá sa, že bude udržateľný na úrovni 60 %. Bankový sektor Albánska je zdravý, likvidný, ziskový a primerane kapitalizovaný, no stále drží významnú časť domáceho vládneho dlhu – približne 26 % celkových aktív bankového sektora. Vnútropolitická situácia je stabilná, pozitívne sa hodnotí aj integrácia do Európskej únie (začatie rokovaní o členstve krajiny v EÚ). Albánska mena je stabilná, pričom voči euru dosahuje historické maximum, a to najmä vďaka dlhodobému zlepšovaniu albánskej platobnej bilancie, kde hlavnú úlohu zohráva najmä cestovný ruch a s tým súvisiaci prílev priamych zahraničných investícií. Albánsko tiež disponuje veľkou kapacitou mladej a lacnej pracovnej sily, s čím súvisí prílev remitencií do krajiny zo zahraničia.
Sledujte aktuálne informácie o exporte a zahraničnom obchode na našom Linkedin profile.