Rozhovor s Ondrejom Maciakom, konateľom a spolumajiteľom spoločnosti Betamont.
OT: Prezradíte nám v skratke históriu vašej firmy a jej dôležité míľniky?
OM: Spoločnosť Betamont vznikla v roku 1992. V roku 1996 sme prevzali od železníc SR v rámci privatizácie výkonnú jednotku Oznamovacie a zabezpečovacie dielne Košice. Od svojho vzniku sme sa zaoberali oznamovacou a zabezpečovacou technikou na železniciach a v roku 1996, keď sa začali na Slovensku stavať diaľnice sme zistili, že je tu pomerne veľký priestor pre spoločnosť, ktorá má skúsenosť s výstavbou inteligentných dopravných systémov na diaľniciach. Postupne sme sa začali profilovať na dve časti. Pri železničiarskej časti sme hľadali cestu ako sa uplatníme v oblasti zabezpečovacej techniky, lebo tá má väčšiu budúcnosť ako oznamovacia, ktorú dnes pretláčajú systémy používané v telefónoch. V spolupráci s jednou českou firmou sme vyvinuli systém elektronického stavadla (ESB1), certifikovali ho na Ukrajine a od roku 2010 sme začali realizovať stavby. Najväčší úspech v rámci zabezpečovacej techniky je výstavba úseku v rámci hodvábnej cesty STRED, ktorá prechádza z Kazachstanu cez Uzbekistan, Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko až do Turecka. A práve na úseku od gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi až po hranicu s Tureckom sa zúčastňujeme na rekonštrukcii a výstavbe novej trate, vrátane prekladiska, dodaním do 17tich staníc technológiu elektronického stavadla, pričom investor má za cieľ zvýšiť možnosti dovozu tovaru z Číny do Európy.
Tá druhá časť našej profilácie sa týka inteligentných dopravných systémov, ktoré sa používajú na kontrolu dopravného prúdu. Už okolo roku 2003 sme stavali v meste Newcastle, v spolupráci s jednou anglickou firmou stanicu, ktorá kontrolovala možnosť práva prechodu po starom historickom moste a jeho ochrany, ktorý má viac ako 150 rokov. Špecifikovalo sa, kto môže a s akou záťažou po moste prejsť. Postupne sme niečo podobné stavali aj vo Švajčiarsku pre ich colníkov, ktorí majú niekoľko staníc, pričom 8 je stále v prevádzke. Kontrolujú tam nákladné vozidlá, ktoré vstupujú do Švajčiarska – akú majú hmotnosť pri vstupe a výstupe z krajiny, či nenastáva nejaká neoprávnená manipulácia.
OT: Počas panelovej diskusie v rámci Exportného klubu ste spomínali, že v roku 2000 ste zvažovali ako ďalej?
OM: Áno a zrazu sa objavila možnosť ísť robiť do Azerbajdžanu, tak sme dva roky stavali optický kábel pre azerbajdžanské železnice. Ako sme tam boli zistili sme, že začínajú stavať niečo, čo sa týka inteligentných dopravných systémov. A tak sme získali cez tender zákazku na výstavbu technológie na úseku medzi mestom a letiskom v Baku so zariadeniami pre riadenie dopravy – informačné tabule. Počas niekoľkých rokov nášho pôsobenia, sme sa spriatelili s našimi zákazníkmi a keď mal jeden z vedúcich predstaviteľov päťdesiatku, tak na jeho oslave sa ku mne posadil pán tadžickej národnosti, z ktorého sa vykľul šéf organizácie – “Medzivládny výbor cestárov“ Spoločenstva nezávislých štátov. Prijali sme ponuku a stali sme sa členom tejto organizácie, čo nám následne pomohlo postupne otvoriť dvere do ďalších krajín strednej Ázie.
OT: Aké sú špecifiká regiónu strednej Ázie?
OM: Musíte ich presvedčiť, že vaša spoločnosť je reálna a má svoje hodnoty, pretože idete do vzťahu so štátom. Nie je to úplne jednoduché. Predstavte si celé tie organizácie tendrov. Bol napríklad jeden tender v Kazachstane a my sme práve v tom období robili konferenciu na Slovensku, kde sme pozvali zástupcov zo strednej Ázie a tým aj Kazachov. Nakoniec sme vypísaný tender spolu s jednou miestnou stavebnou firmou vyhrali a postavili sme 10 staníc. V týchto krajinách sa hovorí, že miestny má pravdu, ak nemá pravdu ten druhý. Dôležité je tiež nájsť si správneho partnera. My sme sa dokonca s jedným spojili a založili spoločnosť, ktorú sme žiaľ po nedobrej skúsenosti zrušili a posledné tri roky si v Kazachstane napravujeme reputáciu.
OT: Kazachstan je veľký kontinentálny štát s obrovskými rozdielmi medzi zimnými a letnými teplotami. Ako Vás to ovplyvňuje?
OM: Áno teploty sú tam 40, 45 a -40, – 45 stupňov. Asfalt je tak v lete mäkký a v zime praská. Naša technológia je práve vhodným riešením, lebo kontroluje , aby sa na cestu pri vysokých teplotách nepustili preťažené nákladné autá. Preťaženie je najväčší problém, ktorý vplýva na poškodzovanie vozoviek. Pre objasnenie uvediem príklad. Keď idete proti vzduchu, tak odpor vzduchu kvadraticky stúpa s vašou rýchlosťou. Pri preťažení auta je tak narušenie príliš veľké.
OT: Pôsobíte aj v Kirgizsku?
OM: Áno. V roku 2012 sme mali rozhovory o tom, že tam budeme niečo stavať. A stavať sa začalo v roku 2017. Vidíte, prešli 3 roky, aby sa vôbec začala robiť nejaká súťaž, aby to všetko nejako fungovalo. Do dnešného dňa sme tam postavili 11 staníc aj vďaka tomu, že sme boli flexibilní.. Tender vypísala a financovala Svetová banka. Pôvodne to boli 3 stanice, ale keďže Kirgizská strane nedokázala realizovať pridelené prostriedky od Svetovej banky, tak sa postupne navyšoval náš rozsah až na 11 staníc. Podobne sme stavali aj jednu stanicu v Tadžikistane Naše riešenia sa snažíme ponúknuť aj v Uzbekistane. Chodíme tam už niekoľko rokov, prezentujeme, čo vieme postaviť, ako ochrániť ich cesty a súčasne im dať dostatok dát na to, aby mohli plánovať organizáciu dopravy, úpravy a obnovy cestnej infraštruktúry. Existujú programy podpory týchto krajín od Európskej únie cez granty, ktoré spravuje aj Slovenská republika. V tom má nemalý podiel Eximbanka a my sa plánujeme týchto programov zúčasniť
OT: Prezraďte mi aký podiel majú exportné aktivity na celkových tržbách?
OM: Je to dosť kolísavé. Raz nás ťahajú železnice a raz cesty. Ak chcete mať obrat napríklad 20 miliónov eur ročne, tak spoločnosť so 130 zamestnancami musí mať rozpracované potenciálne zákazky aspoň za 150 až 200 miliónov. Takže v niektorom roku je podiel 30%, v inom 20 alebo 40%. Boli by sme však radi, keby ten podiel výrazne stúpol.
OT: Máte rozdielnu obchodnú stratégiu na domáce a zahraničné trhy?
OM: Zložitá odpoveď. Samozrejme, čo sa týka zahraničných trhov, tie sú špecifické. Každý je úplne iný. Pri Slovensku obchodná stratégia veľmi nekolíše. Ovplyvňujú ju napríklad voľby, nakoľko viacej roboty býva pred voľbami, po voľbách nič. Podobne to platí aj pre všetky zahraničné krajiny.
OT: Je ťažké presadiť sa v západných krajinách?
OM: Európa nás veľmi nechce na jej trhy pustiť. Majú svoj priestor, svojich podnikateľov. Skúšali sme sa niekoľko krát dostať do nejakého tendra smerom na západ, no neúspešne. Poviem príklad: Potrebujete do tendra referenciu, stavbyvedúceho, ktorý má 10 rokov praxe, vie anglicky, francúzsky, nemecky a ešte robil 11 stavieb v dĺžke 100 km a taký je len jeden človek v Európe.
OT: Ako hodnotíte konkurenciu?
OM: My sme robili pionierov, išli sme do nových krajín a konkurencia prišla za nami. Nemám s tým problém, je to logické, každý sa snaží, len musí to byť konkurencia korektná. Na svete sú snáď 4 firmy, ktoré majú podobne kvalitnú technológiu ako my, pričom tri z nich sú z bývalého Československa. My sa snažíme stále napredovať. Dnes mi zo 130 ľudí vo firme robí zhruba 10% vo vývoji. Stojí to veľmi veľa peňazí, ale bez hľadania nových produktov, ktoré sú požadované na trhu, alebo smerujú k technologickému napredovaniu nepôjdeme dopredu.
OT: Akú máte dlhodobú víziu?
OM: Pre dlhodobú víziu sú veľmi dôležití ľudia. Musíte mať dobrý kolektív a dobrých ľudí, ktorí sú ochotní ísť robiť pre spoločnosť a plniť plánované ciele. Je potrebné, aby víziu spoločnosti pochopila aj rodina. Jej niektorí členovia v spoločnosti pracujú v oblasti vývoja a hľadania produktov pre budúcnosť. O ľuďoch hovorím aj preto, že musí dochádzať ku generačnej výmene. Ja sám som už v tej odchodovej fáze a pokiaľ by nemal kto pokračovať nebolo by dlhodobej vízie a prajem spoločnosti aby v nej pracovali aj moji vnuci.
OT: Prezraďte mi nejakú exportnú zaujímavú situáciu?
OM: Napadla mi, ale skôr taká úsmevná príhoda. Sedel som s vysoko postaveným pracovníkom ministerstva Kazachstanu za stolom a on mi vraví, že ale technológia musí fungovať ako hodinky. Potom pozeral na mňa, ale nie ako tie tvoje. Ja som mal oproti nemu také lacné, jednoduché.
OT: Vychovávate si aj mladú generáciu?
OM: Podporujeme vzdelávanie. V Košiciach máme duálne vzdelávanie, o ktorom tu všetci básnia. A my ho už roky robíme. Študenti stredného odborného učilišťa k nám chodia na prax. Zaškolíme ich, aj keď len málo z nich u nás zostane. Keď sa naučia, sú schopní a nazbierajú si prax, tak odídu. Máme aj silnú spoluprácu s dopravnou priemyslovkou vo Zvolene. Podporujeme ich v tom, aby v budúcnosti mali vyučovací predmet inteligentné dopravné systémy v doprave a priemysle. A tiež sme našich šikovných kolegov podporovali, keď si potrebovali spraviť vysokú školu a zabezpečili im večernú univerzitu na Žilinskej univerzite. Je to silná a dlhodobá úloha. Keď som v roku 1995 prevzal od ČSD Oznamovacie a zabezpečovacie dielne bolo nás cca 120 a ja som bol z nich jediný vysokoškolsky vzdelaný. Dnes má spoločnosť okolo 130 zamestnancov z ktorých je takmer 60% vysokoškolákov.
OT: Kto je podľa Vás dobrý líder?
OM: Dobrý líder je ten, ktorého ľudia nasledujú, ktorý dokáže ľudí vtiahnuť do procesu, ktorý dokáže, aby ľudia pochopili, že treba niečo niečomu obetovať, lebo nie všetko môže byť len za peniaze. Máme celkom šťastie v spoločnosti, že máme takýchto ľudí, ktorí to vedia a nemyslím len na postoch riaditeľov, ale aj na postoch vedúci stavby, aj zamestnancov. Líder by mal byť aj majiteľ, ktorý ukáže ľuďom príklad, kam treba ísť a čo treba robiť a nebáť sa hľadať nové výzvy. Príklad je vždy dobrá vec.
OT: Máte nejaké odporúčanie pre tých, ktorí chcú exportovať?
OM: Treba nabrať odvahu ísť exportovať, ale musím si byť vedomý, že niečo mám, nejaký produkt, službu o ktorý by mal alebo mohol byť záujem, alebo je perspektívny pre potreby danej spoločnosti.
Ďakujem za zaujímavý rozhovor.