Interview s generálnym riaditeľom Eximbanky Rastislavom Podhorcom v relácii Biznis s Miroslavom Kohútom na televízii ta3.
Export bol dlhé roky motorom slovenskej ekonomiky. Geopolitické konflikty, clá a nové obchodné bariéry, aj rastúce napätie medzi veľmocami však menia pravidlá hry pre firmy po celom svete. Dokáže slovenský export obstáť v novej realite? Kde sú dnes najväčšie riziká a kde naopak nové príležitosti. A čo musia firmy urobiť aby uspeli aj v období rastúcej neistoty.
Mojim hosťom je Rastislav Podhorec, generálny riaditeľ Eximbanky. Vitajte u nás, pekný deň.
Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.
Geopolitické napätie dnes naozaj zásadným spôsobom mení globálny obchod. Ako sa táto neistota premieta do rozhodovania slovenských exportérov?
Máte pravdu, geopolitická neistota je dnes jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie firiem o tom, na ktoré trhy budú exportovať. Kým v minulosti sa spoločnosti rozhodovali najmä na základe ekonomických ukazovateľov, ako sú náklady či očakávané výnosy, dnes zohráva geopolitika v ich rozhodovaní čoraz dôležitejšiu úlohu.
Aj keď zohľadníme tú napätú geopolitickú situáciu, sú podľa vás slovenské firmy pripravené fungovať v prostredí napríklad vyšších ciel a vôbec v prostredí tvrdšej medzinárodnej konkurencie?
Je to jednoduchá otázka, no odpoveď je zložitejšia. Na Slovensku máme rôzne typy firiem. Veľká časť z nich doteraz pôsobila najmä v rámci Európskej únie, kde sú pravidlá jasnejšie a predvídateľnejšie. Vieme, že takmer 80 % slovenského exportu smeruje práve na trhy EÚ.
Potom sú tu firmy, ktoré už dlhodobo pôsobia aj v medzinárodnom prostredí mimo Európskej únie a sú zvyknuté pracovať aj s väčšou mierou rizika, neistoty či konkurencie. Otázkou teda je, do akej miery sú pripravené aj tie firmy, ktoré boli doteraz orientované najmä na európsky trh.
Myslím si, že slovenské firmy sa postupne začínajú prispôsobovať a situáciu pozorne sledujú. Vidíme to aj medzi našimi klientmi, ktorí s nami komunikujú a radia sa, ako v tomto novom ekonomickom prostredí ďalej fungovať. Jedna všeobecná odpoveď na to neexistuje, ale firmy, ktoré pochopili, kam sa svet uberá, majú určite väčšiu šancu uspieť.
Ak zostaneme pri globálnom pohľade, Európa spomaľuje a firmy hľadajú nové príležitosti. Ktoré regióny dnes vnímate ako najperspektívnejšie pre slovenský export ?
Pred dvoma rokmi slovenská vláda vo svojom programovom vyhlásení definovala krajiny a regióny, na ktoré chce klásť väčší dôraz. Je zaujímavé, že práve tieto regióny sa dnes stávajú veľmi perspektívnymi aj z globálneho pohľadu.
Ak by som ich mal stručne pomenovať, určite je to Stredná Ázia, teda krajiny bývalého Sovietskeho zväzu v stredoázijskom regióne. Ide o krajiny, ktoré sa nachádzajú na dôležitých obchodných križovatkách, čo je významné aj vzhľadom na súčasné problémy v námornej doprave. Zároveň rastú z hľadiska výroby, objemu trhu aj dopytu.
Veľmi zaujímavým regiónom je aj juhovýchodná Ázia, napríklad Vietnam, Indonézia, Malajzia, Filipíny či Singapur. Tento región sa čoraz viac vníma ako alternatíva k Číne a ponúka zaujímavé podnikateľské prostredie. Aj medzi kolegami z iných exportných agentúr vnímame, že firmy sa na juhovýchodnú Áziu pozerajú veľmi pozitívne.
Perspektívny je aj Blízky východ, hoci v posledných mesiacoch tam vidíme zvýšenú neistotu. Stále však ide o región, kde sú veľké investície a rozsiahle infraštruktúrne projekty.
Ďalším významným regiónom je Afrika. Je to kontinent s veľkým budúcim potenciálom z hľadiska rastu populácie, investícií aj dopytu. Vidíme tam záujem zo strany Európskej únie, Číny aj Spojených štátov. Európska únia má zároveň podporné nástroje, napríklad Global Gateway, ktoré môžu byť zaujímavé aj pre slovenských exportérov. Z európskeho pohľadu je pre nás dôležitý aj západný Balkán. Slovensko tam má dobrú pozíciu a ide o región, ktorý má pred sebou perspektívu približovania sa k Európskej únii, s čím súvisia aj významné investičné príležitosti.
Slovensko je silná priemyselná ekonomika a napriek tomu mnohé firmy stále fungujú najmä ako subdodávatelia. Prečo sa nám zatiaľ nedarí možno vo väčšej miere budovať vlastné silné exportné značky?
Model subdodávateľstva sa na Slovensku výraznejšie rozvinul približne okolo roku 2000 a priniesol so sebou významný hospodársky rast. Slovensko z tohto modelu dlhé roky profitovalo a práve vďaka nemu sa posilnila jeho priemyselná pozícia.
Dnes však vidíme, že tento model sa postupne dostáva na svoje hranice. Mnohé firmy sú súčasťou subdodávateľských reťazcov, z ktorých nie je jednoduché vystúpiť. Majú v nich nastavené jasné vzťahy, pravidlá aj odberateľov, a preto je prechod do nového prostredia náročný.
Zároveň platí, že keď Európa spomaľuje, firmy musia hľadať ďalší krok vo svojom rozvoji. Budovanie vlastnej značky, vstup na nové trhy či posun vyššie v hodnotovom reťazci si však vyžadujú čas, odvahu aj investície. Riešením sú najmä inovácie a väčšie investovanie do rozvoja.
Čo dnes rozhoduje o tom, či sa slovenská firma vôbec dokáže presadiť aj mimo tých svojich tradičných trhov, napríklad mimo Európskej únie? Čo dnes rozhoduje o tom úspechu alebo neúspechu?
Základom úspechu na akomkoľvek trhu je v prvom rade kvalitný a konkurencieschopný produkt, ktorý má firma reálne schopnosť predávať. Samotný produkt však nestačí. Ak chce firma vstúpiť na nový trh, musí si veľmi dobre naštudovať región, do ktorého smeruje.
To znamená poznať miestny trh, jeho mentalitu, kvalitatívne požiadavky, legislatívu aj obchodné zvyklosti. Firmy musia byť pripravené investovať čas a energiu do toho, aby daný región skutočne pochopili. Pomôcť im pri tom môžu aj dostupné nástroje, napríklad slovenská ekonomická diplomacia, ekonomickí diplomati alebo SARIO, ktoré disponuje veľkým objemom informácií.
Dôležité je tiež nájsť si spoľahlivého lokálneho partnera, ktorý pozná miestne prostredie a dokáže slovenskú firmu v danom regióne zastupovať. A napokon je nevyhnutná aj odvaha. Firma môže mať dobrý produkt, informácie aj podporu, ale ak neurobí prvý krok a na daný trh nevstúpi, nemá šancu na ňom uspieť.
Eximbanka vznikla konkrétne ako nástroj podpory slovenského exportu. Ako sa mení vaša úloha práve v čase týchto rastúcich geopolitických a obchodných rizík ?
Eximbanka postupne prechádza z pozície, ktorá vykonáva transakcie, či sú to bankové alebo poisťovacie, k inštitúcií, ktorá je viac strategickým nástrojom a partnerom exportérov ale aj vlády. Nie sme jediní, my sa stretávame s našimi partnermi, či z Európy alebo aj na globálnej úrovni a vidíme, že exportné úverové agentúry sa stávajú čoraz dôležitejším partnerom a strategickým nástrojom na vykonanie exportu. Export dnes totiž nie je len ekonomickou otázkou, ale súvisí aj so širšími strategickými a globálnymi záujmami. Práve exportno-úverové agentúry dokážu tieto záujmy podporovať a presadzovať prostredníctvom svojho postavenia a nástrojov, ktoré majú k dispozícii.
Za jednu možno najväčších ekonomických príležitostí najbližších rokov sa označuje rekonštrukcia Ukrajiny po vojnovom konflikte. Môžu z nej reálne profitovať aj slovenské firmy?
Určite áno. Ukrajina je naším partnerom a ako Eximbanka podporujeme obchodné aktivity smerujúce na tento trh už niekoľko rokov. Boli sme medzi prvými exportno-úverovými agentúrami, ktoré akceptovali riziko spojené s vojnovým konfliktom v krajine. Na seba sme boli ochotní prevziať riziká vo výške 10 miliónov eur a celkovo sme na Ukrajine podporili obchody v hodnote takmer 50 miliónov eur. Slovenské firmy majú silné kompetencie najmä v energetike, energetickom strojárstve a logistike. To sú oblasti, ktoré bude Ukrajina pri svojej rekonštrukcii určite potrebovať. Preto si myslím, že slovenské firmy majú reálnu šancu zapojiť sa do tohto procesu.
Ako Eximbanka sa snažíme prinášať riešenia už pred tým, ako dôjde ku koncu konfliktu. Máme záruku Európskej únie a pripravujeme sa na financovanie projektu rekonštrukcie energetických sietí. Zároveň žiadame o ďalšiu tranžu záruky, ktorá by mohla umožniť financovanie ďalších projektov, napríklad v oblasti energetiky alebo duálneho využitia. Slovenské firmy sa však na tieto príležitosti musia pripraviť. Budú musieť veľmi dobre zhodnotiť pomer medzi rizikom a príležitosťou, pretože Ukrajina ponúka veľký potenciál, ale zároveň ide o prostredie s vyššou mierou rizika.
Na záver aspoň v krátkosti, ak sa pozrieme povedzme o 10 rokov dopredu, čo bude podľa vás hlavnou exportnou silou Slovenska? Budeme si vedieť udržať konkurencieschopnosť v globálnom prostredí?
Je to veľmi ťažká otázka a dnes je náročné presne povedať aj to, čo bude Slovensko v budúcnosti exportovať. Som však presvedčený, že ak sa firmy rozhodnú investovať do svojho rozvoja a inovácií, máme šancu uspieť aj v globálnom prostredí. Slovensko má potenciál byť krajinou, ktorá vyváža výrobky s vyššou pridanou hodnotou a vysokou mierou inovácií. Pomáha nám aj to, že sme súčasťou Európskej únie, ktorá uzatvára medzinárodné obchodné dohody s rôznymi krajinami sveta. Podmienky na úspech teda máme. Dôležité bude, aby slovenské firmy mali dostatočnú odvahu presadiť sa, investovali do rozvoja a využili svoj potenciál. Na Slovensku máme šikovné firmy a práve tie môžu byť základom našej budúcej exportnej sily.
Ďakujem pekne za rozhovor.
Ďakujem pekne a prajem pekný deň.
Zdroj: ta3