1. Pán generálny riaditeľ, vo vedení Eximbanky SR pôsobíte už viac než rok. Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie v tejto pozícii a aké sú Vaše kľúčové ciele do budúcnosti?
RP: V Eximbanke som pôsobil už rok pred nástupom do súčasnej funkcie (pozn. od r. 2022), a to na pozícii námestníka generálneho riaditeľa pre financovanie a poisťovníctvo. Dobre som teda poznal situáciu v banke a vedel som, kam sa chceme dopracovať. Krátkodobé ciele a aj stratégiu, ktoré sme si nastavili v roku 2023, som prevzal, keďže sme s nimi boli v rámci inštitúcie stotožnení. Našim kľúčovým cieľom do budúcnosti je zvýšiť povedomie o Eximbanke tak, že keď sa malý, stredný alebo veľký podnikateľ rozhodne exportovať, automaticky ho napadne Eximbanka, ktorá ho v jeho snahách podporí.
2. V roku 2023 dosiahla majetková angažovanosť banky jednu z najvyšších úrovní vo svojej histórii. Aký bol rok 2024 pre Eximbanku a čo očakávate od roka 2025, najmä v kontexte navýšenia kapitálu zo strany vlády?
RP: Rok 2023 potvrdil, že Eximbanka je v dobrej kondícii. Podarilo sa nám zastaviť klesajúci trend majetkovej angažovanosti, naštartovať nové obchody a získať dvakrát viac nových klientov než v roku 2022. Potvrdil sa nami očakávaný vývoj a my sme dosiahli jednu z najvyšších majetkových angažovaností s medziročným nárastom o 16%. Popritom sme zaznamenali najvyššie prevádzkové výnosy za celej éry fungovania Eximbanky. Navýšenie nášho základného imania v roku 2024 odráža situáciu a nastávajúce trendy v medzinárodnom obchode a tiež ambíciu vlády SR posilňovať ekonomickú diplomaciu Slovenska, ktorej je Eximbanka dôležitou súčasťou, ako aj export slovenských firiem na zahraničné trhy. Posilňuje sa tým zároveň aj naša doplnková funkcia vo vzťahu ku komerčnému finančnému sektoru a bude to mať pozitívny vplyv aj na posilnenie našich obchodných činností a to najmä v oblasti vystavovania bankových záruk a poskytovania nových úverov. Pomôže nám to podporiť významnejšie projekty a výrazne tak prispieť ku konkurencieschopnosti slovenského exportu. Keď sa pozrieme na naše hlavné strategické ciele na rok 2025, tie zahŕňajú diverzifikáciu teritoriálnej štruktúry portfólia, podporu exportu malých a stredných podnikateľov a efektívne riadenie rizík. Našim hlavným cieľom je v čo najvyššej miere profesionálne reagovať na potreby našich klientov a ponúkať riešenia, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnotu pre existujúcich a nových exportérov a zároveň by sme chceli byť prvou voľbou aj pre komerčné banky pri zaistení rizík.
3. Eximbanka uviedla, že sa chce geograficky zamerať na členské štáty Európskej únie, krajiny južného Kaukazu, Ukrajinu, krajiny Blízkeho východu, strednej, južnej a juhovýchodnej Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Balkánu, Veľkú Britániu, Turecko a Čínu. Z týchto krajín a regiónov absentuje už len Severná Amerika, Austrália a Oceánia a Rusko. Sú v rámci týchto priorít krajiny alebo regióny, ktoré považujete za obzvlášť dôležité alebo strategické?
RP: V roku 2025 budeme z hľadiska teritoriálnej štruktúry, popri zachovaní súčasnej podpory na trhy EÚ, aktívne podporovať aktivity slovenských podnikateľských subjektov aj do krajín mimo EÚ. V rámci vnútorného trhu EÚ to budú hlavne krajiny Vyšehradskej štvorky, Rakúsko a Nemecko, pričom podpora exportu do týchto krajín dosahuje ročne viac ako polovicu z celkovej hodnoty podporeného vývozu prostredníctvom bankových činností. Ďalej sú to krajiny južného Kaukazu, Balkánu, Blízkeho východu, južnej a juhovýchodnej Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Veľká Británia. Tento rok neočakávame výraznejšiu zmenu v komoditnej štruktúre podporeného exportu. Najväčší podiel bude mať aj naďalej chemický, strojársky, celulózo-papierenský a elektrotechnický priemysel. Ďalšie odvetvia budú reflektovať na dopyt exportérov, pričom doteraz prejavili záujem o odvetvia ako logistika, energetický a ťažobný priemysel, oblasť výstavby, renovácie a prenájmu nehnuteľností a cestovný ruch. Rád by som zdôraznil, že to, ktoré krajiny a odvetvia podporujeme je výsledkom záujmu zo strany exportérov. .
4. Slovensko je výrazne exportne orientované na krajiny EÚ. Je podľa Vás potrebné teritoriálne diverzifikovať náš export v dôsledku nestabilného obchodného prostredia vo svete?
RP: Áno, teritoriálna diverzifikácia exportu je dôležitá, najmä v kontexte rastúcej nestability a neistoty v globálnom obchodnom prostredí. Diverzifikácia umožňuje znížiť riziká spojené so závislosťou na konkrétnych trhoch, či minimalizovať dopady geopolitických napätí. Pomáha tiež zlepšiť odolnosť exportérov voči externým šokom a dáva im možnosť využiť príležitosti na rozvíjajúcich sa trhoch. Slovenská vláda preto správne reagovala už pri programovom vyhlásení vlády a to prostredníctvom vyhľadávania alternatívnych trhov. Orientácia na regióny ako Stredná a Juhovýchodná Ázia, Balkán, Kaukaz a Afrika predstavuje pragmatický krok, ktorý môže z dlhodobého hľadiska priniesť pre Slovensko stabilnejšie zahranično-obchodné vzťahy. Tieto regióny, často charakteristické dynamicky rastúcou ekonomikou a nižšou pravdepodobnosťou zavedenia protekcionistických opatrení voči EÚ, ponúkajú pre slovenských exportérov v mnohých oblastiach a sektoroch perspektívne príležitosti.
5. Zahraničné návštevy členov vlády predstavujú unikátnu možnosť otvárania dverí slovenským exportérom. V posledných mesiacoch ste sa viackrát zúčastnili týchto ciest. Vnímate prezidentské a vládne návštevy ako kľúčový nástroj pri otváraní nových trhov pre slovenských exportérov?
RP: Jedným z najdôležitejších predpokladov úspechu je synergický prístup k podpore zahraničného obchodu a ekonomickej diplomacie. Preto veľmi aktívne spolupracujeme s našimi partnermi – Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvom hospodárstva SR, Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, známou pod skratkou SARIO a aj s Radou slovenských exportérov a podobnými organizáciami. Sme tak súčinní pri napĺňaní programového vyhlásenie vlády, ktorého je Eximbanka súčasťou a ktoré definuje smerovanie podpory exportu. Štát ukázal smerovanie a Eximbanka vytvára predpoklady pre exportérov, aby vedeli vyvážať na dané teritória. Zahraničné návštevy členov vlády a prezidenta tak vnímam ako kľúčový nástroj na podporu slovenských exportérov a otváranie nových trhov. Tento typ podnikateľských misií umožňuje budovať strategické partnerstvá, zvyšovať dôveru medzi krajinami a zároveň ponúka priestor na predstavenie slovenských produktov, služieb a inovácií priamo pred kľúčovými aj potenciálnymi partnermi. Slovenská ekonomika je závislá od exportu, a preto je dôležité využiť každú príležitosť na rozšírenie pôsobnosti našich firiem, najmä na trhy, kde sme doteraz nemali dostatočné zastúpenie. Tieto cesty vnímam preto nielen ako príležitosť na otváranie nových možností, ale aj na upevnenie dobrého mena Slovenska ako dôveryhodného obchodného partnera s dôrazom na posilnenie značky „Made in Slovakia“. Tieto trhy, ktoré majú pre exportérov veľký potenciál si totiž pamätajú slovenskú produkciu ešte z čias bývalého Československa.
6. Súčasná geopolitická a celoekonomická situácia prináša mnohé výzvy ako rastúci protekcionizmus a rôzne obchodné obmedzenia vo svete. Zohľadňujete tieto skutočnosti v rámci služieb pre Vašich klientov?
RP: Súčasná geopolitická situácia, vrátane rastúceho protekcionizmu a obchodných obmedzení, si vyžaduje flexibilitu a prispôsobenie služieb potrebám klientov. Tieto faktory berieme do úvahy pri navrhovaní riešení a stratégií, ktoré klientom umožňujú nielen reagovať na nové výzvy, ale ich aj pretaviť do príležitostí. Naše služby a produkty navyše nastavujeme tak, aby boli v súlade s pravidlami OECD. Európska únia je v týchto časoch ostrovom, ktorý sa snaží o liberalizáciu, čoho dôkazom je obchodná dohoda EÚ s krajinami Mercosuru (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj a Bolívia), ktorej veľkou výhodou je zmierňovanie colných bariér. Pre slovenské výrobky to znamená zvýšenie šance pre úspešný vstup na trhy Latinskej Ameriky. Európa z dôvodu snahy o stabilizáciu svojho priemyslu potrebuje medzinárodných partnerov a preto sa snaží podporovať liberalizáciu zahraničného obchodu. Je to obzvlášť dôležité pre malé otvorené ekonomiky, akou je aj Slovensko. Dovoľte mi ešte zopakovať, že hlavným cieľom Eximbanky je v čo najvyššej miere reagovať na potreby našich klientov a ponúkať riešenia, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnotu pre existujúcich a nových exportérov. V tejto súvislosti by som zdôraznil dôležitosť diverzifikácie exportu, optimalizácie dodávateľských reťazcov a potrebu využívania inovatívnych nástrojov na zvládnutie obchodných prekážok. Našou prioritou je, aby slovenské firmy boli konkurencieschopné aj v tejto dynamickej a náročnej dobe.
7. Nedávno Eximbanka podpísala viaceré memorandá o spolupráci so zahraničnými partnermi, napríklad v Kazachstane či Brazílii. V ktorých ďalších teritóriách plánujete rozšíriť svoju zmluvnú sieť?
RP: Eximbanka je primárne dopytovo orientovaná. Znamená to, že počúvame exportérov a na základe ich potrieb vytvárame pôdu a predpoklady na to, aby mohli exportovať na rôzne teritóriá. Zjednodušene povedané, ideme tam, kam potrebujú ísť exportéri. Ako som už uviedol v rámci predchádzajúcich odpovedí, našou snahou je v spolupráci s partnermi tiež vytváranie predpokladov pre expanziu exportérov na nové perspektívne teritóriá.
8. Čo považujete za najväčšiu prekážku pri rozvoji exportu Slovenska?
RP: Táto otázka je trochu širšia. Slovenské spoločnosti potrebujú rýchle reagovať na rôzne potreby, narážajú však na rozličné európske nariadenia a pravidlá. Napríklad, rozšírenie výroby nie je jednoduché, lebo musí prejsť rôznymi povoľovacími konaniami, ktoré sú nezmyselne dlhé. Byrokracia je preto jeden z limitov, prečo export nedokáže až tak rýchlo reagovať na potreby zahraničných trhov. Potvrdzuje to aj Draghiho správa o konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, ktorá hovorí, že v Európe potrebujeme zjednodušovať byrokratické pravidlá. Zjednodušenie pravidiel pri rozširovaní biznisu pomôže nielen európskemu, ale aj slovenskému exportu. Za prekážku pri rozvoji slovenského exportu tiež považujem závislosť našej ekonomiky od niekoľkých dominantných odvetví, ako je napr. automobilový priemysel, a zároveň obmedzenú diverzifikáciu exportných trhov a už spomínané rastúce obchodné bariéry (protekcionistické opatrenia). Je preto dôležité zamerať sa na diverzifikáciu exportných trhov, znížiť administratívnu záťaž pre exportérov, podporovať inovácie a posilniť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom. A ešte existuje jedna rovina, ktorá sa týka obáv exportérov. Rád by som ich posmelil, aby sa nebáli exportovať aj do nenasýtenejších a rizikovejších teritórií, lebo keď tam, možno aj s našou podporou uspejú, otvoria sa im atraktívne možnosti.
9. Eximbanka SR je partnerom Rady slovenských exportérov. Ako vnímate význam Rady a jej úlohu pri podpore slovenského exportu?
RP: Radu slovenských exportérov vnímam veľmi pozitívne, a to najmä z pohľadu jej dynamického rozvoja. Vidíme, že jej vplyv a pridaná hodnota neustále rastú – je čoraz viditeľnejšia, silnejšia a získava významné postavenie aj vo vzťahoch s externými partnermi. Skúsenosti jej predsedu Lukáša Parizeka, ktorý v minulosti pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, sú pre Radu nepochybne veľkým prínosom, keďže dokáže efektívne využívať nadviazané kontakty v prospech slovenského exportu.
Z pohľadu Eximbanky je Rada dôležitým partnerom, pretože pre efektívne zlepšovanie našich produktov a služieb potrebujeme poznať reálne potreby exportérov. Je dôležité, že slovenskí exportéri majú platformu, kde môžu vyjadriť svoje požiadavky a názory – ich spätná väzba pomáha štátu cielenejšie a efektívnejšie nastavovať proexportné a propodnikateľské politiky. Každá iniciatíva, ktorá podporuje exportérov a pomáha im presadiť sa na zahraničných trhoch, je preto veľkým prínosom.
Zdroj: www.export.sk