V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či by mala byť na Slovensku zavedená regionálna minimálna mzda. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 25. januára 2023 a pondelkom 29. januára 2024 celkovo 61 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.

Výsledky ankety a odpovede:

Rozhodne áno. Aj tabuľkové platy by mali zohľadňovať regionálne rozdiely

Ivan Paule, audítor a partner, TPA Slovensko 
Plošná minimálna mzda vedie k situáciám, kedy v jednom regióne s nízkou nezamestnanosťou jej vplyv je zanedbateľný a v druhom regióne s vysokou nezamestnanosťou odrádza investorov a teda nerieši primárny problém, a to je znižovanie nezamestnanosti a zvyšovanie konkurencie na trhu práce. Primárne by mal byť trh práce ovplyvňovaný smerom k znižovaniu nezamestnanosti cez podporu podnikania, nie cez regulácie na trhu práce, ktoré majú často kontraproduktívny účinok. 

Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron 
Vzhľadom na veľké regionálne rozdiely, ktoré na Slovensku, žiaľ, máme, som presvedčený, že ak nie minimálna mzda, tak aspoň „tabulkové“ platy v štátnej správe, školstve a zdravotníctve by to mali reflektovať. 

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen 
Nie som expert v sociálnej oblasti, ale rozdiely sú na Slovensku veľké a preto nevidím dôvod, prečo by sme nemohli mať regionálnu minimálnu mzdu. 

Michal Hrabovec, prezident, Anasoft 

Marko Šarmír, managing partner, RecruitMen & Developium Group 

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri 

Jozef Hrabina, analytik a zakladateľ, GeopoLytics 

Peter Čavojský, partner, CLS Čavojský & Partners 

Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC 

Martin Šimun, predseda dozornej rady, Dôvera zdravotná poisťovňa 

Skôr áno. Súčasné nastavenie bráni rozvoju regiónov

Rastislav Podhorec, generálny riaditeľ, Eximbanka SR 
Zavedenie regionálnej minimálnej mzdy je komplexná otázka, ktorá vyžaduje zváženie viacerých aspektov. V princípe by som súhlasil s regionálnou mzdou, lebo je flexibilnejšia a dokáže kopírovať ekonomickú silu rôznych regiónov. Pri rozhodovaní je však dôležité spraviť dôkladnú analýzu a posúdiť od produktivity práce, cez inflačné tlaky až po vplyv takéhoto kroku na jednotlivé odvetvia hospodárstva a samotné regióny. 

Martin Jacko, managing partner, Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte 
Rozhodne by som bol za otvorenie odbornej diskusie k téme regionálnej minimálnej mzdy, keďže to má viacero aspektov. Napríklad v bratislavskom regióne sú náklady na život objektívne vyššie ako v ostatných regiónoch Slovenska a teda vyššia mzda je logická. To ale spôsobuje problém so zamestnanosťou v regiónoch s nižšími nákladmi. S nižšími životnými nákladmi v týchto regiónoch by mali korešpondovať aj o to nižšie mzdy. To by mohlo zvýšiť záujem investorov aj o tieto regióny. V opačnom prípade celoslovenská vyššia priemerná mzda sťažuje ich konkurencieschopnosť voči ostatným regiónom (ktorú musí potom vláda kompenzovať vyššími stimulmi). Celkovo to potom prispieva aj k zníženiu konkurencieschopnosti Slovenska voči ostatným krajinám lákajúcich investorov. Samozrejme, je to potrebné nastaviť citlivo, aby takáto nižšia regionálna minimálna mzda daný región nezakonverzovala dlhodobejšie na nižšej úrovni. 

Mojmír Vedej, predseda predstavenstva a vedúci organizačnej zložky pre Slovensko, Premium Poisťovňa 
Nemyslím si, že toto je jedným z najzásadnejších ekonomických problémov Slovenska, ani podstatným riešením problémov zaostávajúcich regiónov. Napriek tomu sa dá k tomu vyjadriť. Prípadná úprava minimálnej mzdy, ktorá by zohľadňovala regionálne rozdiely, môže práve danému regiónu svojou „troškou“ pomôcť k zlepšeniu situácie na lokálnom trhu práce a perspektívne tou „troškou“ byť nápomocná rastu danému regiónu a vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. To všetko však za predpokladu, že sa s regionálnou minimálnou mzdou sa bude zaobchádzať ekonomicky a logicky, nie politicky…. rozumej, že politici populisticky toto nezneužijú presne naopak – na umelé zvyšovanie miezd v zaostalejších regiónoch. V takom prípade, ktorý na Slovensku vôbec nie je vylúčený, bude mať zavedenie regionálnych minimálnych miezd presne opačný efekt. Pozor na fakt, že o tom dodnes rozhodujú politici! A súčasná (nielen!) slovenská politika nepozná „red lines“ už asi v ničom, rovnako ako nemá silné politické osobnosti, ktoré by dokázali presadzovať dlhodobé vízie na úkor krátkodobých populistických opatrení. Nuž dnes sa robí politika podľa aktuálnych preferencií (a spýtajte sa v zaostalom regióne, či súhlasia so znížením minimálnej mzdy. Skrátka, máme vládu, ktorá je to schopná spraviť napriek nesúhlasu? – asi toľko k tomu na ilustráciu). 

Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory 
Regionálna minimálna mzda by mohla lepšie zohľadňovať životné náklady a ekonomické podmienky v konkrétnych oblastiach, ktoré sú na Slovensku v rôznych regiónoch značne odlišné. 

Martin Choleva, CEO, Gardeon 
V niektorých profesiách je to nutnosťou. 

Dennis Fino, CEO, Barney Studio 
Dáva mi to zmysel, áno. Inak je nastavený Bratislavský kraj a inak Prešovský. Je fér, aby to mzdy náležite reflektovali. 

Branislav Rentka, CEO, m:zone 

Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made 

Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky 

Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov 

Skôr nie. Viac treba riešiť vysoké daňové zaťaženie

Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy 
Určite nie. Iba ak by sme chceli byť európskym unikátom. Riešme už konečne vysoké nielen daňové, ale aj odvodové povinnosti. Chceme štíhly štát. 

Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park 
Nemyslím si, že by to pomohlo, naopak, súčasné regionálne rozdiely to môže ešte viac prehĺbiť alebo uzamknúť. To, čo by bolo určite efektívnejšie, je zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia našich miezd. 

Martin Hošták, tajomník, Republiková únia zamestnávateľov 
Mzdy na Slovensku by mali byť výsledkom dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Politici minimálnu mzdu pokrytecky zneužívajú na zvyšovanie vlastnej popularity. Ak by mali skutočný záujem na raste miezd nízkopríjmových zamestnancov, znížili by ich daňovo-odvodové zaťaženie. 

Jana Kyselová, senior manažérka, Grant Thornton 
Kľúčovou výzvou slovenskej ekonomiky nie je minimálna mzda, ale prilákanie vysoko kvalifikovaných zamestnancov a firiem, ktoré nám pomôžu s prechodom na znalostnú ekonomiku. Zásadnou prekážkou je však najvyššie odvodové zaťaženie práce nielen v porovnaní s V4, ale aj voči Rakúsku a Nemecku, ktoré sa ešte zhoršilo zvýšením zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov. Kým sa podmienky zásadne nezmenia, konkurencieschopnosť Slovenska sa bude oslabovať. 

Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart 
V bohatších regiónoch aj tak za minimálnu mzdu nezoženiete pracovníkov. 

Marek Polic, garant projektov, Kros 
Osobne by som nepodporoval rozdeľovanie regiónov. Ak sa firme ako takej darí, tak prečo by jej zamestnanci mali niekde mať viac a inde menej. Možno sú nejaké špecifické prípady, kde to dáva zmysel a pomôže to veci, ale nepodporoval by som to celoplošne. Skôr poďme cestou znižovania odvodovo – daňového zaťaženia. 

Lukáš Kmenta, country manažér pre Česko a Slovensko, HBS 
Regionálne rozdelenie by prehĺbilo sociálno-ekonomické rozdiely spoločnosti a ovplyvnilo by to trh práce skôr negatívnym smerom. Efektívnejšie je riešiť regionálnu podporu investičnou ponukou pre zamestnávateľov. 

Pavel Nechala, advokát, Nechala and partners 
Ak sa majú regionálne rozdiely zohľadňovať, tak v zamestnaniach trpiacimi nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Príkladom sú učitelia, sociálni pracovníci. V chudobnejších regiónoch sa darí držať kvalitu, no v bohatších si učitelia rýchlo nájdu iné uplatnenie. 

Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit 
Ak zavedieme regionálne rozdiely aj do ekonomických zákonov, tak namiesto vyrovnávania rozdielov len znásobíme rozdiely medzi regiónmi. Čo sa týka minimálnej mzdy, tak tá je aj na európske pomery dostatočne vysoká a naozaj stimuláciu reálnych príjmov by som videl v nižšom odvodovom zaťažení v prípade minimálnej mzdy a v lepšom podnikateľskom prostredí. 

Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia 

Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex 

Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia 

Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions 

Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak 

Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media 

Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co. 

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave 

Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia, Union poisťovňa 

Karol Ponesz, country manažér pre Slovensko, Mattoni 1873

Rozhodne nie. Minimálna mzda má zabezpečiť dôstojný život

Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich 
Zbytočne by sa tým skomplikoval systém a podmienky podnikania. 

Michael Hjemgard, generálny riaditeľ, Decodom 
Regionálna minimálna mzda by prehĺbila existujúce rozdiely medzi jednotlivými regiónmi a potenciálne by existujúci nedostatok pracovnej sily rozšíril na celé územie Slovenska. Alternatívou môže byť odvetvová minimálna mzda. Jej dobré nastavenie by umožnilo citlivejšiu reakciu na podmienky v jednotlivých odvetviach hospodárstva, ktoré sa z hľadiska výkonnosti a produktivity práce nachádzajú v rozdielnych situáciách. 

Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool 
Keď začneme mať regionálne rozdiely v mzdách, tak vo verejnom a štátnom sektore to bude začiatok konca pre Slovensko. Rovnako v minimálnej mzde. 

Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks 
Zavedenie regionálnej minimálnej mzdy by zapríčinilo väčšie prehlbovanie ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Pre MSP by bolo náročné prispôsobiť sa regionálne diferencovaným mzdám, najmä ak podnikajú v regiónoch s vyššou stanovenou minimálnou mzdou. To môže viesť k zvýšeným prevádzkovým nákladom a potenciálnym znižovaním počtu pracovných miest. 

Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné

Martin Melišek, CFO, Softec 
Minimálna mzda by nemala byť nástrojom na riešenie regionálnych rozdielov a súčasné zvyšovanie jej významu nepovažujem za správne. Určite ale treba riešiť rozdielne náklady na život v regiónoch voči rovnakému nastaveniu platovej politiky najmä vo verejnom sektore. Momentálne ale úplne chýba odborná diskusia a ide len o politický pohľad, takže výsledkom nebude spravodlivé a použiteľné riešenie. 

Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit 
Regionálne rozdiely je potrebné riešiť a nie ich legalizovať! 

Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group 
Regionálne alebo sektorové minimálne mzdy kopírujú jej optimálnu výšku, ale na druhej strane regionálna minimálna mzda zakonzervuje v chudobnejších lokalitách nízku kúpyschopnosť a môže spôsobiť až ich vyľudnenie. Navyše, problém by bol s výpočtom, keďže produktivitu práce ani infláciu nemám rozkúskovanú na okresy či kraje. Zmysel to má vo veľkých krajinách. Na Slovensku je to podľa mňa zbytočné. 

Martin Kostič, riaditeľ, Emark 
Osobne som zástancom minimálnych zásahov štátu do biznisu, najmä pokiaľ ide o reštriktívne zásahy. Tiež si myslím, že férovosť „regionálnej minimálnej mzdy“ by mohlo byť dosť ťažké administratívne uriadiť. Čo bráni človeku byť zamestnaný v bratislavskej firme a žiť kdekoľvek na Slovensku? Áno, dá sa vymyslieť množstvo pravidiel, ktoré budú minimalizovať priestor pre špekulácie, ale potom sa dostávame k tomu, či práve toto je to, čo je potrebné na Slovensku riešiť a či nevznikne ďalší moloch. 

Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti 
Úprava regionálnej minimálnej mzdy by prispela k zvýšeniu životnej úrovne pracujúcich v rozvinutých regiónoch, kde sú dokázateľne vyššie náklady na život. Na druhej strane, menej rozvinuté oblasti, napríklad na východe našej krajiny, by sa mohli stať ešte chudobnejšími. Zvýšená migrácia za prácou a lepšími platmi by ich mohla ešte viac vyľudniť. Slovensko patrí medzi krajiny s výraznými regionálnymi disparitami a v tomto prípade by sa nožnice opäť roztvorili. Akékoľvek legislatívne zámery v tejto oblasti si vyžadujú hĺbkovú analýzu, ktorá dostatočne preskúma otázku mzdovej a príjmovej polarizácie spoločnosti. 

Rastislav Kočan, managing partner, Go4insight 
Minimálna mzda ako regulácia na pracovnom trhu v konečnom dôsledku znižuje celkovú zamestnanosť. Niektoré pracovné miesta sa zrušia alebo v budúcnosti vôbec nevytvoria, keďže by neboli rentabilné. Tým trpí budúci ekonomický rast. Isteže niektorí zamestnanci dostanú vyšší plat, ale hlavným víťazom bude štát, keďže rýchlejšie ako čistá mzda nízkopríjmových zamestnancov budú rásť odvody a dane. Nejde len o to, či minimálna mzda má byť rozdielna v rozdielnych regiónoch, dôležitá je jej výška. Najviac by nám prospelo zbaviť sa tejto regulácie úplne. 

Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies 
Myslím si, že je mnoho oveľa dôležitejších zmien, ktoré by mohli zásadnejším spôsobom zlepšiť kvalitu života na Slovensku. Neviem narýchlo posúdiť všetky pozitíva a negatíva tejto konkrétnej zmeny. 

Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert 
Nemala by byť zavedená žiadna, ani regionálna, ani nadregionálna. Minimálna mzda nie je nič iné ako prejav prílišnej regulácie trhového prostredia. 

Jan Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko 
Rozhodne nie, štát by minimálnu mzdu nemal stanovovať vôbec, a to ani na celoštátnej úrovni. Stanoviť by mal maximálne tak minimálnu daň či odvody, výška mzdy by mala byť ponechaná úplne na dohode zamestnanca a zamestnávateľa. 

Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa 
Ani celoslovenská, ani regionálna minimálna mzda nikomu nepomôžu. Maximálne tak v niektorých prípadoch definujú, aká časť mzdy ide oficiálne a aká „na drevo“. Minimálna mzda je na nič. 

Pôvodný článok na Trend.sk TU