Inšpiratívny rozhovor s Ivanom Iľkom, majiteľom spoločnosti Vedou proti komárom, s.r.o., finalistom súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2025 a víťazom Ceny Eximbanky za exportný potenciál.
1. Ste jedným z finalistov súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2025. Čo vás motivovalo začať podnikať v tak mladom veku?
Nemyslím si, že som začal podnikať v nejakom výnimočne skorom veku. Dnes už vek podľa mňa nie je rozhodujúcim faktorom. Oveľa dôležitejšia je spoločenská hodnota nápadu a to, čo reálne prináša. V súčasnosti nie je problém vymyslieť grafiku na tričká, dať ich vyrobiť, predávať cez sociálne siete a zarobiť na tom. Otázkou však zostáva, čo ďalšie tričká zmenia, keď mnohé z nich nakoniec skončia ako odpad v krajinách tretieho sveta.
Chcel som tým povedať, že človek môže podnikať „v akomkoľvek veku“ a priniesť na trh nový produkt, ktorý môže byť úspešný a finančne zaujímavý. Stále si však kladiem otázku, či cieľom podnikania má byť len vytváranie ďalších vecí, ktoré budú slúžiť len na generovanie zisku pre ďalšie a ďalšie produkty bez širšieho zmyslu.
Moja motivácia bola iná. Mojím cieľom bolo prepojiť vedu s podnikaním. Popri práci na katedre biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave som sa venoval výskumu rezistencie komárov na pyretroidy, ktorú sme ako prví preukázali v strednej Európe. Práve tento problém, nadmerné používanie pesticídov a ich postupná neúčinnosť, ma priviedol k vývoju zariadení, ktoré dokážu regulovať populáciu komárov bez použitia pesticídov. Mojou ambíciou bolo vytvoriť riešenie, ktoré má reálny dopad, vychádza z vedeckých poznatkov a reaguje na problém, ktorý sa bude v budúcnosti len prehlbovať.
2. Poďme sa pozrieť bližšie na problematiku vášho záujmu. Prečo je pre vás dôležitá?
Zamerali sme sa na problematiku manažmentu komárov v kontexte verejného zdravia, kvality života a environmentálnej udržateľnosti. Komáre dnes nepredstavujú len nepríjemnosť, ale aj rastúce zdravotné riziko, keďže sú prenášačmi viacerých ochorení a zároveň sa vplyvom klimatických zmien ich výskyt aj sezóna výrazne predlžujú.
Táto oblasť je pre mňa dôležitá aj z vedeckého hľadiska. Ako som spomínal, vo svojom výskume som sa venoval rezistencii komárov na pyretroidy. Ukazuje sa, že dlhodobé a plošné používanie pesticídov stráca účinnosť a zároveň má negatívne dopady na životné prostredie, biodiverzitu a zdravie človeka.
Preto považujem za kľúčové hľadať riešenia, ktoré sú funkčné, selektívne a postavené na dátach, nie na zvyšovaní dávok pesticídov. Naším cieľom je ponúknuť mestám, obciam aj jednotlivcom nástroje, ktoré dokážu komáre regulovať efektívne, bez pesticídov a s minimálnym dopadom na ekosystémy a tým prispieť k zdravšiemu a udržateľnejšiemu prostrediu.
3. Ako by ste stručne predstavili svoj produkt alebo službu?
Disponujeme niekoľkými zariadeniami na environmentálne chytanie a usmrcovanie komárov bez použitia pesticídov. Naše technológie lákajú komáre pomocou malého množstva potravinárskeho CO₂, ktorý ich priťahuje podobne ako CO₂ vydychovaný človekom, a zároveň simulujú ľudský pach. Komár priletí k zariadeniu, je nasatý ventilátorom dovnútra a zachytený v sieti, kde následne prirodzene vyschne.
Zariadenia fungujú selektívne, cielia výlučne na komáre, takže neohrozujú opeľovače ani iný užitočný hmyz. V portfóliu máme menšie zariadenia Mosquito Catcher, určené pre terasy reštaurácií, balkóny a záhrady, ako aj väčšie autonómne jednotky Mosquito Tower, ktoré sú navrhnuté pre mestá a obce. Tie fungujú plne automaticky, celý proces riadi počítač a nie je potrebný zásah človeka. Zariadenia Mosquito Tower máme k dispozícii aj na krátkodobý prenájom vo verzii Mosqui Rent hlavne na svadby, vonkajšie oslavy, festivaly a pod.
Klienti majú navyše možnosť využívať počítadlá komárov, vďaka ktorým dokážu monitorovať ich výskyt v jednotlivých lokalitách a na základe dát zvoliť najvhodnejší spôsob zásahu alebo identifikovať problémové miesta. O servis a výmenu CO₂ náplní sa vieme postarať my, zákazníci si už len vychutnávajú leto bez komárov.
4. Čo považujete za najinovatívnejší prvok vašich riešení?
Za najinovatívnejší prvok považujem prepojenie biologických poznatkov, dát a autonómnej technológie do jedného funkčného systému. Nejde len o samotné chytanie komárov, ale o komplexný prístup k ich manažmentu bez použitia pesticídov. Inovácia teda nespočíva v jednom zariadení, ale v systéme, ktorý spája vedu, technológiu a udržateľnosť a umožňuje nahradiť plošné postreky cielenými, dátovo podloženými riešeniami.
5. Ovplyvňuje podľa vás vek schopnosť inovovať a riskovať?
Nemyslím si, že vek sám o sebe rozhoduje o schopnosti inovovať alebo riskovať. Inovácia vzniká skôr na priesečníku zvedavosti, odvahy klásť otázky a schopnosti spájať poznatky z rôznych oblastí. To môže mať človek v dvadsiatke rovnako ako v päťdesiatke.
Mladší ľudia často riskujú ľahšie, pretože ešte nemajú veľa záväzkov a neboja sa zlyhania. Na druhej strane, so skúsenosťami prichádza schopnosť vidieť súvislosti, vyhodnocovať riziká realistickejšie a robiť rozhodnutia na základe dát, nie len intuície. Ideálne inovácie vznikajú práve tam, kde sa tieto dva prístupy stretávajú.
Pre mňa osobne je dôležité nevnímať vek ako limit, ale ako premennú. Ak má riešenie zmysel, reaguje na reálny problém a je postavené na znalostiach a dátach, vek prestáva byť podstatný, rozhodujú výsledky a spoločenský prínos.
6. Ocenenie Cena Eximbanky za exportný potenciál naznačuje možnosti expanzie do zahraničia. Ako ich vnímate vy?
Exportný potenciál našich riešení vnímam ako veľmi vysoký, pretože problém, ktorý riešime, nie je lokálny, ale globálny. Komáre predstavujú rastúci problém naprieč Európou aj mimo nej, a to v dôsledku klimatických zmien, urbanizácie a šírenia inváznych druhov. Zároveň ide o regióny, kde sa dlhodobo spoliehalo na chemickú reguláciu, ktorá dnes naráža na limity účinnosti aj akceptácie zo strany verejnosti.
Naše zariadenia sú navrhnuté tak, aby boli použiteľné v rôznych klimatických a legislatívnych podmienkach. Keďže fungujú bez pesticídov, sú zaujímavé najmä pre krajiny a mestá s prísnejšími environmentálnymi reguláciami, turistické destinácie, kúpeľné mestá či oblasti citlivé na ochranu biodiverzity.
Veľkou výhodou je aj dátový rozmer riešenia. Možnosť monitorovať výskyt komárov a pracovať s reálnymi údajmi robí naše technológie atraktívnymi pre samosprávy, výskumné inštitúcie aj verejné zdravotníctvo. Export teda nevnímame len ako predaj zariadení, ale ako prenos know-how a udržateľného prístupu k manažmentu komárov do zahraničia.
7. Ktoré trhy sú pre vás najperspektívnejšie a prečo?
Najperspektívnejšie pre nás vnímame trhy v južnej a západnej Európe, kde je problém s komármi dlhodobo výrazný. Ide najmä o krajiny, ktoré čelia kombinácii klimatických zmien, turizmu a výskytu inváznych druhov komárov.
Veľký potenciál vidíme aj v strednej Európe, kde sa problém komárov v dôsledku otepľovania zintenzívňuje, no riešenia sú často stále založené na plošnom používaní pesticídov. Práve tu má dátovo podložený, nechemický prístup veľký priestor na uplatnenie, najmä na úrovni miest a obcí.
Zároveň sledujeme trhy mimo Európy, kde je vysoké riziko prenosu ochorení a kde existuje záujem o moderné, selektívne technológie predovšetkým v turistických oblastiach a mestách. Nejde nám však o rýchlu expanziu za každú cenu, ale o vstup na trhy, kde je možné dlhodobo uplatniť udržateľný a vedecky podložený prístup k manažmentu komárov.
8. Aké partnerstvá alebo podpora sú pre váš export kľúčové?
Pre úspešný export sú pre nás kľúčové partnerstvá, ktoré prepájajú technológiu, lokálne znalosti a dôveru verejnosti. Na prvom mieste sú to miestni partneri a distribútori, ktorí poznajú legislatívu, špecifiká samospráv a reálne potreby trhu. V oblasti verejného priestoru a verejného zdravia je dôvera a lokálny kontext rozhodujúci.
Významnú úlohu zohráva aj podpora zo strany lokálnych politík, inovačných ekosystémov, grantových schém pre našich klientov a verejných inštitúcií, ktoré pomáhajú preklenúť počiatočné fázy vstupu na nové trhy. Export vnímame ako dlhodobý proces, kde sú rovnako dôležité technológie, know-how aj partnerstvá postavené na dôvere a spoločných hodnotách.
9. Akú radu by ste dali iným mladým ľuďom, ktorí uvažujú o podnikaní, ale stále váhajú?
Odporučil by som im, aby sa v prvom rade pýtali, aký problém chcú riešiť, nie čo chcú predávať. Podnikanie samo o sebe nie je cieľ, ale nástroj. Ak má nápad zmysel, reaguje na reálnu potrebu a prináša hodnotu aj mimo samotného zisku, váhanie často postupne ustúpi.
Zároveň je dôležité nebáť sa začať v malom a overovať si veci v praxi. Nemusí ísť hneď o dokonalý produkt alebo veľký plán, dôležité je zbierať skúsenosti, dáta a spätnú väzbu. Zlyhanie pritom netreba vnímať ako prehru, ale ako súčasť učenia sa. Rovnako sa netreba hanbiť a báť vyčnievať.
A napokon, netreba čakať na „správny vek“ alebo ideálne podmienky. Tie väčšinou neprídu. Ak človek cíti, že jeho nápad má zmysel a je ochotný niesť zodpovednosť za jeho realizáciu, je to už dostatočný dôvod začať.
Ďakujeme za zaujímavý rozhovor.