Ako pripraviť absolventov na meniaci sa svet medzinárodného obchodu a kde sú dnes príležitosti pre slovenských exportérov? Aj o tom sme sa rozprávali s doc. Mgr. Elenou Kašťákovou, PhD., vedúcou Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
1. Čo Vás na pozícii vedúcej katedry najviac napĺňa a čo dnes považujete za najväčšiu výzvu?
Najviac ma napĺňa možnosť vytvárať prostredie, v ktorom môžu rásť ľudia – študenti, kolegovia aj partneri z praxe. Funkciu vedúcej katedry nevnímam ako administratívnu pozíciu, ale najmä ako príležitosť prepájať víziu s každodennou realitou a vytvárať podmienky, v ktorých talentovaní ľudia dokážu naplno rozvíjať svoj potenciál.
Za najväčšiu výzvu považujem udržať akademické prostredie relevantné vo svete, ktorý sa mení exponenciálnym tempom. Medzinárodný obchod dnes formujú geopolitické zmeny, digitalizácia, deglobalizačné trendy, klimatické tlaky aj umelá inteligencia. Úlohou univerzity preto už nie je len odovzdávať vedomosti, ale predovšetkým rozvíjať schopnosť orientovať sa v neistote, kriticky myslieť a prijímať kvalifikované rozhodnutia.
2. Ktoré kompetencie by mali univerzity systematicky rozvíjať, aby absolventi obstáli v medzinárodnom obchode?
Budúcnosť bude patriť tým, ktorí dokážu prepájať odbornú expertízu s ľudskou inteligenciou a schopnosťou porozumieť širším súvislostiam. Za kľúčové pritom považujem tri oblasti kompetencií:
- Strategické myslenie – schopnosť vnímať prepojenia medzi ekonomikou, politikou, technológiami a kultúrou.
- Analytické a digitálne zručnosti – práca s dátami, nástrojmi umelej inteligencie či modelovaním scenárov.
- Interkultúrna a komunikačná inteligencia – schopnosť budovať dôveru a efektívne spolupracovať naprieč krajinami a kultúrami.
Absolvent budúcnosti preto nebude musieť iba analyzovať trh, ale aj viesť ľudí, efektívne komunikovať a spolupracovať a konať zodpovedne a eticky.
3. Akými nástrojmi prepájate akademické prostredie s praxou a potrebami trhu?
Naším cieľom je, aby sa študenti stretávali s realitou trhu už od prvého ročníka a dokázali prepájať teoretické poznatky s praktickou skúsenosťou. Preto vo výučbe kladieme dôraz na:
- praktické prípadové štúdie založené na reálnych firemných situáciách,
- zapájanie odborníkov z praxe do výučby,
- stáže a mentoringové programy,
- spoločné výskumné projekty s podnikateľským prostredím,
- simulácie obchodných rokovaní a exportných rozhodnutí.
Verím, že najefektívnejšie vzdelávanie vzniká vtedy, keď teória pomáha porozumieť praxi a prax zároveň overuje silu teórie.
4. Ako pristupujete k využívaniu umelej inteligencie vo vzdelávaní – skôr ako k príležitosti, alebo výzve?
Predovšetkým ju vnímam ako strategickú príležitosť. Umelá inteligencia zásadne mení spôsob práce analytikov, marketérov, obchodníkov aj manažérov. Ak by ju univerzity nedokázali prirodzene začleniť do výučby, pripravovali by študentov na realitu, ktorý sa už medzičasom zásadne zmenila.
Zároveň však považujem za nevyhnutné rozvíjať kritické myslenie, etiku a schopnosť overovať a interpretovať výstupy umelej inteligencie. Nestačí vedieť len správne formulovať otázky či zadania pre AI nástroje, ale rovnako dôležité je aj vedieť posúdiť kvalitu, relevanciu a dôveryhodnosť ich odpovedí. Umelá inteligencia totiž nenahrádza ľudský úsudok – najviac posilňuje hodnotu tých, ktorí majú pevné odborné základy a dokážu premýšľať v širších súvislostiach.
5. Ktoré segmenty slovenského exportu majú podľa Vás v súčasnosti najväčší rastový potenciál?
Slovensko disponuje silnou priemyselnou tradíciou, no jeho najväčší rozvojový potenciál vidím predovšetkým v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou:
- zelené technológie a moderné energetické riešenia,
- IT služby a vývoj softvérových produktov,
- automatizácia a inteligentné priemyselné inovácie,
- zdravotnícke technológie a biotechnológie,
- kreatívne a znalostne orientované služby.
Myslím, že budúcnosť slovenského exportu nebude definovať iba to, čo dokážeme vyrobiť, ale najmä schopnosť premieňať know-how, inovácie a talent na globálne konkurencieschopné riešenia.
6. Geopolitická neistota dnes výrazne ovplyvňuje medzinárodný obchod – čo to znamená pre rozhodovanie exportérov?
Exportéri sa dnes musia posunúť od samotnej optimalizácie k budovaniu odolnosti. Kým v minulosti sa firmy primárne sústreďovali na cenu a efektivitu, dnes je rovnako kľúčová schopnosť zvládať výpadky dodávateľských reťazcov, sankčné režimy či geopolitické riziká.
Úspešné spoločnosti preto pracujú so scenármi budúceho vývoja, diverzifikujú svoje trhy a systematicky riadia riziká. Strategická flexibilita sa tak čoraz viac stáva ich skutočnou konkurenčnou výhodou.
7. Ktoré riziká sú pre firmy pri vstupe na zahraničné trhy najzásadnejšie?
Najčastejšie firmy podceňujú najmä:
- nedostatočné poznanie lokálneho prostredia,
- kurzové a platobné riziká,
- regulačné a colné požiadavky,
- kultúrne odlišnosti,
- výber nespoľahlivých obchodných partnerov.
Najväčšie riziko však často nespočíva v externých faktoroch, ale v prehnanom sebavedomí. Úspech na zahraničných trhoch si vyžaduje pokoru, dôkladnú prípravu a dôslednú analýzu.
8. Ako hodnotíte pripravenosť slovenských firiem využívať nástroje, ktoré ponúka Eximbanka?
Situácia sa postupne zlepšuje, no potenciál zostáva stále výrazne vyšší. Mnohé malé a stredné podniky zatiaľ nevnímajú exportné financovanie a poistenie ako strategický nástroj rastu, ale skôr ako doplnkovú službu. Firmy, ktoré tieto nástroje aktívne využívajú, však získavajú väčšiu istotu, lepší prístup ku kapitálu a zároveň aj odvahu vstupovať na náročnejšie trhy. Práve to je kľúčové pre posun od opatrnosti k napĺňaniu ambicióznejších cieľov.
9. Ako by sa mala podľa Vás meniť úloha inštitúcií ako Eximbanka v kontexte transformácie globálneho obchodu?
Úloha exportno-úverových inštitúcií sa dnes posúva od tradičného poskytovania finančných nástrojov k oveľa komplexnejšej úlohe strategického architekta internacionalizácie. Eximbanka SR by nemala byť vnímaná iba ako inštitúcia, ktorá kryje riziká alebo financuje obchodné kontrakty, ale ako partner, ktorý pomáha firmám orientovať sa v meniacej sa mape globálneho obchodu. V kontexte fragmentácie svetovej ekonomiky, geopolitických napätí, zelenej transformácie a technologickej súťaže bude čoraz dôležitejšie, aby takéto inštitúcie prepájali financovanie, analytiku, riadenie rizík a expertné poradenstvo. Ich pridanou hodnotou bude schopnosť pomáhať firmám vstupovať na náročnejšie trhy s väčšou odvahou, ale zároveň aj s väčšou mierou disciplíny. Za kľúčové považujem, aby Eximbanka SR podporovala nielen objem exportu, ale aj jeho kvalitu – teda export s vyššou pridanou hodnotou, technologickou náročnosťou, udržateľnosťou a dlhodobým reputačným prínosom pre Slovensko. V tomto zmysle môže zohrávať významnú úlohu ako nástroj hospodárskej diplomacie aj modernizačnej politiky štátu.
10. Kde vidíte uplatnenie absolventov v najbližších rokoch – ktoré kariérne smery sú dnes najperspektívnejšie?
Absolventi medzinárodného obchodu budú mimoriadne žiadaní v oblastiach, kde sa prepája analytika, stratégia a globálny kontext. Perspektívne kariérne smerovania zahŕňajú:
- exportný a business development manažment,
- riadenie dodávateľských reťazcov a nákup (supply chain a procurement),
- trade finance a riadenie rizík,
- medzinárodný marketing,
- konzultačné služby,
- ESG a udržateľnosť,
- dátová analytika a využitie umelej inteligencie v obchode.
Verím, že naši absolventi nebudú len reagovať na zmeny, ale budú ich aktívne formovať. Už dnes máme medzi absolventmi úspešné osobnosti, ktoré sa presadzujú svojimi nápadmi, podnikateľskými projektmi a inovatívnymi riešeniami nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Práve oni dokazujú, že kvalitné vzdelanie v oblasti medzinárodného obchodu môže byť odrazovým mostíkom k odvážnym a globálne relevantným kariéram.