Každý vstup na nový cieľový trh si vyžaduje dôslednú prípravu zo strany exportéra. Základným stavebným kameňom úspechu je preto vypracovanie exportného obchodného plánu, ktorý umožňuje identifikovať konkrétne ciele a stratégie.
V dnešnom diele seriálu Chcem byť exportér, ktorý HN pripravujú v spolupráci s Eximbankou, sa pozrieme na to, na čo by sme pri zostavovaní tohto plánu rozhodne nemali zabudnúť.
Interný audit
Pred rozbehnutím samotného vývozu by každá spoločnosť, ktorá má o daný trh záujem, mala vypracovať analýzu ekonomickej situácie a vyhodnotiť svoju exportnú pripravenosť. Zvážiť treba všetky otázky riadenia exportu, ako aj to, aké má kapacity a zdroje potrebné na vstup na zahraničné trhy.
Kľúčovú úlohu tu zohráva takzvaný interný audit, ktorý je zameraný na analýzu produktu určeného na export. V rámci neho je nevyhnutné preveriť, či má firma potrebnú vývoznú licenciu, dostatočné výrobné kapacity, ako aj zhodu produktu s normami a certifikáciami v krajine určenia. Spoločnosť by nemala zanedbať ani možnosti balenia a označovania produktov v jazyku cieľovej krajiny a s tým súvisiace dodatočné náklady.
Interný audit by sa mal ďalej sústreďovať na ľudské zdroje. Je potrebné vymedziť zodpovednosť za realizáciu exportu v rámci interných tímov alebo externých partnerov. To znamená využitie distribútora, sprostredkovateľa, právnika či colného deklaranta a s tým súvisiace dodatočné náklady. Nevyhnutné je tiež zamerať sa na financovanie – identifikovať zdroje v rámci spoločnosti a potenciálne zdroje mimo nej.
Nájsť trh a kupujúceho
Na účely efektívneho rozhodnutia, či je spoločnosť pripravená začať exportovať, prípadne čo musí urobiť pre jeho prípravu a následnú realizáciu, je vhodné vypracovať takzvaný kontrolný zoznam pre export. Ten zahŕňa niekoľko krokov.
Prvým z nich je nájsť trh a kupujúceho. Treba si predovšetkým vybrať vhodný exportný trh, posúdiť obchodný potenciál i konkurencieschopnosť produktu a do plánu zahrnúť náklady na vývoz. Sem patrí preprava či prípadná potreba sprostredkovateľov. Exportér musí ďalej identifikovať potenciálnych kupujúcich a určiť partnera na podporu vývozných, respektíve dovozných formalít.
Krokom číslo dva je overenie podmienok vývozu v EÚ a požiadaviek na cieľovom trhu. V tomto bode je nevyhnutné identifikovať právne požiadavky na vývoz a získať EORI, teda identifikačné číslo hospodárskeho subjektu. „Exportér musí tiež overiť obchodnú dohodu EÚ s danou krajinou a pri využití preferenčných ciel sa zaregistrovať v systéme REX,“ vysvetľuje Andrej Račko z Odboru poistenia obchodovateľného rizika Eximbanky.
Firma by takisto nemala zabudnúť posúdiť vývozné obmedzenia v Európskej únii, ako aj dovozné či iné obmedzenia v krajine určenia. Rozhodne tiež stojí za námahu preskúmať dane a dodatočné clá na cieľovom trhu či overiť potrebu daňového identifikačného čísla pri predaji spotrebiteľom.
Nasledujúcim krokom je identifikácia zdravotných, bezpečnostných a technických požiadaviek, preskúmanie certifikácie a požadovanej dokumentácie, ako aj kontrola pravidiel balenia a označovania. Napokon sa odporúča overiť potrebu ochrany duševného vlastníctva vyvážaného produktu.
Príprava predaja a zmluvy
Ak toto všetko máte splnené, nasleduje krok číslo tri, ktorým je príprava predaja a prepravy. Prvou úlohou je overenie bonity obchodného partnera, uzavretie zmluvy s kupujúcim, vymedzenie zodpovednosti za prepravu a voľba dodacej doložky Incoterms.
Treba tiež zvážiť poistenie tovaru počas prepravy a zvoliť financovanie exportu i vhodné platobné podmienky – na základe rizikovosti krajiny, ako aj spoľahlivosti a bonity obchodného partnera. Rovnako je potrebné identifikovať inštitúcie zaoberajúce sa podporou vývozu.
Štvrtým krokom je colné konanie – v prípade vývozu mimo Európskej únie. V tomto prípade je potrebné vyplniť a predložiť vývozné colné vyhlásenie a pripraviť požadované sprievodné dokumenty. Dôležité je počítať s možnosťou fyzických kontrol colnými orgánmi, a to aj napriek tomu, že sa tovar pohybuje v rámci schengenského priestoru.
Napokon posledným, piatym krokom je dovozné colné odbavenie v cieľovej krajine. V tejto etape je potrebné dohodnúť zodpovednosť za dokumenty, dovozné konanie v krajine určenia, clá a dane. Odporúča sa prevziať len tie zodpovednosti, ktoré je možné reálne splniť.
Autor: Pavel Novotný
Zdroj: Hospodárske noviny